Vo Varšave na stretnutí s novinármi z krajín NATO odpovedal na otázky Pravdy. V Poľsku sa 8. až 9. júla bude konať summit Severoatlantickej aliancie, ktorý bude riešiť odpovede na hrozby z východu a juhu. Varšava požaduje posilnenú prítomnosť NATO na východnom krídle. Aliancia by sem mala vyslať minimálne štyri prápory, čo by mohli byť približne štyri tisícky vojakov.
NATO posilní prítomnosť na východnom krídle aliancie, ako to požaduje Poľsko. Dá sa však predpokladať, že Rusko na to bude nejakým spôsobom reagovať.
My tým reagujeme na to, čo robí Rusko. Stále sa obávame, čo Moskva urobí. Ale to my reagujeme na jej kroky.
Áno, ale súčasť odstrašenia je aj eskalácia napätia, lebo ukazujeme, že sme ochotní niečo urobiť. A Rusko podľa jeho doterajších vyjadrení bude reagovať. Sme na to pripravení, sme ochotní ešte pritvrdiť?
Začiatkom týždňa generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg navštívil Poľsko. Aj on odpovedal na túto otázku. Áno, pritvrdíme. Keď bude Rusko reagovať na to, čo robíme, ak bude pokračovať vo svojej imperialistickej politike, ak bude zvyšovať počty jednotiek, tak budeme odpovedať. Takto reagoval Stoltenberg na takúto otázku.
EÚ bude rozhodovať o predĺžení sankcií proti Rusko. Predpokladáte, že štáty visegrádskej štvorky k tomu zaujmú spoločný postup?
Máme vo V4 jednotu. Nepochybujem o tom.
Takže neriešite výroky českého prezidenta Miloša Zemana, maďarského premiéra Viktora Orbána či slovenského predsedu vlády Roberta Fica, ktorí neraz kritizovali sankcie?
Je to rétorika. Máme spoločné stretnutia, diskusie. Nevidím teda žiadny problém. Rozumiem tejto rétorike.
Vnímate to teda len ako súčasť politiky?
Je to vnútorná záležitosť. Zatiaľ sú všetky európske krajiny celkom jednotné v postojoch.
Čo je pre vás väčšou hrozbou pre bezpečnosť Európy? Rusko? Teroristická organizácia Islamský štát (IS)? Alebo to, že sa americkým prezidentom stane republikán Donald Trump?
Neočakávam, že by Spojené štáty mohli znamenať nejakú hrozbu. Chápem, že to, čo Trump hovorí, je súčasťou prezidentskej kampane. Takú rétoriku používa. Je to založené na myšlienke, že kampaň povedie ako boj proti politickej korektnosti. Zatiaľ sa zdá, že mu to prináša výhry, že vedie veľmi úspešnú kampaň. Musíme však vyčkať a uvidíme, čo prinesie nominačný zjazd (koná sa 18. až 21. júla, pozn. red.) Potom niekedy v auguste, septembri bude známe viac. Kto budú jeho poradcovia, koho by si mohol vybrať za ministrov zahraničných vecí, obrany. Potom to môžeme posúdiť. Zatiaľ je to len rétorika.
Takže vy príliš nevnímate Trumpove vyhlásenia typu, že NATO je zastarané?
Vnímam ich. Ale, ako to chápem ja, je to rétorika kampane. Ako som povedal, začneme ho posudzovať po nominačnom zjazde.
A čo IS a Rusko?
Sú to odlišné hrozby. Nedajú sa porovnať. Hrozby z východu sú existenčné, lebo môžu zmeniť osudy krajín. Rusko začalo vojny s Gruzínskom a Ukrajinou. Predstavte si, čo by znamenal kolaps Ukrajiny pri pokračujúcom konflikte. Čo sa týka IS, ten môže narobiť škody. Neočakávam však, že by teroristi zničili Nemecko, Taliansko či Grécko. Sú, samozrejme, hrozbou. Teroristické útoky si môžu vyžiadať mnoho životov. Ale západné krajiny sú dostatočne silné na to, aby odolali takýmto veciam a nepripustili, aby to zašlo priďaleko. Rusko a IS sú odlišné hrozby.
Očakávate, že Ukrajine tohto roku zruší Európska únia víza?
Áno. EÚ to sľúbila. Ukrajina splnila podmienky, takže únia by sa podľa toho mala zariadiť.