Predmetom skúmania bude okrem iného i to, či členské štáty EÚ a Európska komisia v minulých rokoch dostatočne presadzovali aplikáciu úniovej legislatívy, ktorá má pomáhať v boji proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom.
Panamské dokumenty, z ktorých médiá začali zverejňovať informácie začiatkom tohto apríla, sú internými dokladmi panamskej firmy Mossack Fonseca. Na verejnosť ich uniklo asi 11,5 milióna. Obsahujú mená desiatok politikov, podnikateľov či športovcov, ktorí si prostredníctvom firiem sídliacich v daňových rajoch znižovali svoju daňová záťaž.
Samotné zakladanie firiem či ich filiálok v daňových rajoch nie je nelegálne. Niektorí politici však takto mohli porušiť pravidlá o zverejňovaní svojich príjmov. Niektoré firmy tak mohli prať špinavé peniaze.
Kvôli zverejneniu údajov z Panamských dokumentov pod tlakom verejnej mienky odstúpil napríklad islandský premiér Sigmundur Gunnlaugsson či španielský minister priemyslu José Manuel Soria.
Kauza Panamských dokumentov urýchlila i legislatívny proces novej úniovej smernice proti daňovým únikom, ktorú majú na stole ministri financií a ku ktorej dnes rovnako europoslanci prijali uznesenie. V ňom žiadajú v niektorých bodoch väčšiu prísnosť, ako navrhuje Európska komisia.