„Sledoval som vystúpenie Miroslava Lajčáka týkajúce sa jeho kandidatúry na generálneho tajomníka. Bolo to zaujímavé a inšpirujúce. Ale kandidátov je veľa,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter k prezentácii slovenského ministra jeho bývalý švédsky kolega Carl Bildt.
Kandidátov je aj s Lajčákom jedenásť. Okrem neho ešte sedem ďalších pochádza z regiónu východnej Európy. Je to aj preto, že ešte nikto v histórii z tejto oblasti post generálneho tajomníka OSN neobsadil.
Slovenský minister zahraničných vecí stavil vo svojej prezentácii na svoje silné stránky. Lajčák Valnému zhromaždeniu pripomenul, že ako diplomat pôsobil v povojnovej Juhoslávii. Dva razy v rámci mandátu OSN a trikrát z poverenia Európskej únie.
„Naučil som sa riešiť konflikty pomocou dialógu a kompromisu,“ uviedol slovenský minister na pôde OSN.
Minister podľa viacerých zdrojov, ktoré sa k tomu vyjadrili, celkom umne pracoval s tým, že mnoho štátov by rado videlo isté zmeny fungovanie Organizácie Spojených národov. Ale zase nechcú, aby boli reformy priveľké. Lajčák tak vo svojom vystúpení uviedol, že systém OSN má k dispozícii všetko potrebné, inštitúcie a normy aj know-how. Zároveň ho však aj podrobil kritike. „Systém OSN ako taký nie je primerane nastavený na to, aby dokázal zvládať výzvy dneška, tak ako to od neho očakáva svetová verejnosť. Preto je jednou z mojich priorít zamerať sa na to, ako robiť veci lepšie, v záujme mieru a v prospech ľudstva,“ uviedol Lajčák.
Okrem Lajčáka v utorok vypočúvanie absolvovala aj argentínska ministerka Susana Malcorraová. Šéf slovenskej diplomacie sa tak v New Yorku stretol pravdepodobne s jednou z favoritiek boja o kreslo šéfa OSN. Argentínčanka má bohaté skúsenosti zo štruktúr globálnej organizácie, bola šéfkou kabinetu súčasného generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna. Pred diplomatickou kariérou pôsobila aj v súkromnom sektore.
Za veľmi silnú súperku pre akéhokoľvek uchádzača považuje Malcorraovú aj Sam Daws, expert na Organizáciu Spojených národov z Oxfordskej univerzity. „Je to kandidátka, ktorá by sa s najväčšou pravdepodobnosťou mohla stať generálnou tajomníčkou OSN,“ uviedol pre Pravdu odborník. „Jej životopis je kombináciou skúseností priamo zo srdca organizácie. Slúži ako ministerka zahraničných vecí a má za sebou úspešnú kariéru v súkromnom sektore. Je to dôležité v situácii, keď OSN musí stále viac mobilizovať rôzne zdroje na získanie financií, aby zabezpečila splnenie cieľov udržateľného rozvoja,“ vysvetli Daws.
V prospech Malcorraovej hovorí aj to, že je žena. Pohlavie kandidáta minimálne podľa verejných vyjadrení môže zohrať úlohu pri vyberaní šéfa OSN. Žena totiž dosiaľ túto globálnu organizáciu nikdy neviedla.
Na druhej strane Malcorraová nepochádza z regiónu východnej Európy. Táto oblasť by mala mať podľa neoficiálneho rotačného princípu nárok na kreslo šéfa OSN. Diplomat z Latinskej Ameriky už Organizáciu Spojených národov viedol, bol to Peruánec Javier Pérez de Cuéllar (1982 – 1991). Lajčák má teda výhodu, že je z východnej Európy. A otázku rodovej rovnosti riešil aj vo svojom vystúpení. Vyhlásil, že keby sa stal šéfom OSN, za svoju zástupkyňu vymenuje ženu z oblasti globálneho juhu. Tradične sa sem rátajú Afrika, Blízky východ, Latinská Amerika a rozvojové krajiny Ázie.
Je to prvý raz v histórii, čo kandidáti na kreslo šéfa OSN musia absolvovať vypočúvanie pred členskými krajinami. Šéfa OSN vyberá Valné zhromaždenie na návrh Bezpečnostnej rady. Najdôležitejšiu úlohu vo výbere zohráva Veľká päťka, teda USA, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko. Každá z týchto krajín má totiž právo veta. Funkčné obdobie nového generálneho tajomníka sa začína 1. januára 2017.