Za konfliktné minerály sú označované suroviny, ktorých predaj financuje ozbrojené konflikty. Žiadosť mimovládnej organizácie Global Witness zaradiť lazurit do tejto skupiny nerastov podporil tiež afganský prezident Ašraf Ghana. Ten prirovnal Afganistan k africkému Kongu, kde ťažba nerastov po desiatky rokov živila miestnu občiansku vojnu.
Ak by lazurit získal nálepku „konfliktného nerastu“, bol by Kábul nútený začať regulovať jeho ťažbu a možno by pre tento polodrahokam musel zriadiť aj centrálnu burzu, aby bolo jasné, odkiaľ každý z kameňov pochádza a kto má z jeho predaja zisk.
Krásne modrý polodrahokam sa využíva v klenotníctve či k výrobe rôznych ozdobných predmetov. Väčšina lazuritu vyťaženého v Afganistane sa vyváža do Číny, píše sa v správe.
„Skutočnosť, že predaj lazuritu Číne poskytuje finančné prostriedky Talibanu, je v rozpore s oficiálnym postojom čínskej vlády, ktorá pôsobí ako vyjednávač pri afganských mierových rozhovoroch,“ uviedla organizácia Global Witness, ktorá sídli v Londýne.
Podľa aktivistov z Global Witness boje medzi afganskými kmeňovými vodcami o kontrolu nad viac ako 6 500 rokov využívanými lazuritovými baňami v severovýchodnej provincii Badachšán sú hnacím motorom konfliktu v Afganistane. Všetky prístupové cesty k lazuritovým baniam v Badachšáne ovláda Taliban.
„V súčasnej situácii, keď 50 percent ziskov z ťažby ide do rúk Talibanu, je lazurit jednoznačne konfliktný nerast,“ vyhlásil expert organizácie Global Witness Stephen Carter. Zisky z banskej činnosti sú „druhým najväčším zdrojom príjmov Talibanu po drogách“, píše sa v správe organizácie.
Afganistan oplýva nerastným bohatstvom, ktorého hodnotu vlády v Afganistane aj v USA odhadujú na jeden až tri bilióny dolárov. Toto bohatstvo, ktoré zahŕňa aj zásoby železnej rudy, zlata, medi, uhlia, mramoru, rubínov, smaragdov a ďalších drahých kameňov, zároveň predstavuje hrozbu, že bude ďalej rozdúchavať konflikty.