Muhammad Ali zomrel 3. júna vo veku 74 rokov. Pohreb boxerskej ikony v rodnom Louisville v americkom štáte Kentucky prilákal tisíce obyčajných ľudí, ale aj politické elity. Na poslednej rozlúčke včera prehovoril bývalý americký prezident Bill Clinton. Aliho rakvu okrem jeho rodiny niesli herec Will Smith, ktorý športovca stvárnil na filmovom plátne, a tiež boxeri a bývalí majstri sveta v ťažkej váhe Lennox Lewis a Mike Tyson.
Celosvetový hrdina
Volali ho Najlepší. Aj sám si tak hovoril. A Muhammad Ali bol možno ešte viac ako to.
„Bol som poctený tým, že som sa stal priateľom človeka, ktorý sa cez triumfy a skúšky stal ešte väčším ako jeho legenda,“ povedal Clinton o Alim.
Pohreb jedného z najznámejších ľudí sveta sa začal už vo štvrtok tradičnými moslimskými obradmi. Presne podľa toho, ako si to Ali sám naplánoval. V piatok sa s ním v Louisville lúčilo v športovej aréne viac ako 20-tisíc ľudí. Šampión absolvoval poslednú cestu po rodnom meste. Smútočný sprievod trval asi 90 minút. Aliho pochovali na miestnom cintoríne.
Asi najlepší boxer všetkých čias, bojovník proti vojne vo Vietname a rasizmu, kontroverzný aj šarmantný. Muhammad Ali tvrdo a nekompromisne stál za svojimi predstavami. A pritom dokázal k sebe priblížiť aj názory ľudí, ktorí mali od seba veľmi ďaleko.
„Muhammad Ali bol mimoriadne dôležitý pre boj Afroameričanov za slobodu. Ako nikto iný, dokázal symbolicky premostiť pozície rôznych lídrov a ideológov. Od Martina Luthera Kinga po Malcoma X,“ pripomenul pre Pravdu Michael Ezra, autor knihy Muhammad Ali: Ako sa zrodila ikona. „Do amerických dejín sa zapíše ako málo vídaná verejná osobnosť, ktorá bola ochotná riskovať všetko pri obrane svojich politických a náboženských názorov. Ali dokázal sám seba pretvoriť, keď čelil zložitým okolnostiam. A zvládol to znovu a znovu. Preto sa stal americkým a celosvetovým hrdinom,“ uviedol pre Pravdu Ezra, ktorý vyučuje aj na Sonomskej štátnej univerzite v Kalifornii.
Kým King proti rasizmu bojoval nenásilnou cestou, Malcom X v rámci organizácie Islamský národ presadzoval aj černošskú nadradenosť a oddelenie Afroameričanov a bielych.
„Ja som Amerika. Som jej časť, ktorú nepoznáte. Ale zvykajte si na mňa. Čierny, sebavedomý, suverénny. Je to moje meno, nie vaše, moje náboženstvo, nie vaše, moje ciele, moje vlastné. Zvykajte si na mňa,“ vyhlásil Ali.
Mal pravdu. Spojené štáty si na neho museli zvyknúť. Afroameričan, ktorý bol slávny ako Beatles, ktorý prestúpil na islam a odmietol v roku 1967 slúžiť vo Vietname. Kým dnešnou politickou módou je byť „revolucionárom“ bojujúcim proti elitám, Ali osobným príkladom, keď naozaj riskoval všetko, ukázal, že svet sa dá zmeniť.
Amerika ho odmietla aj prijala
„Vláda prezidenta Lyndona B. Johnsona sa obávala, že Aliho odmietnutie vojenskej služby by mohlo dramaticky podkopať schopnosti armády verbovať Afroameričanov do vojny. Jeho pozícia tiež poskytla morálnu legitimitu skupinám, ktoré protestovali proti konfliktu ako nespravodlivému,“ uviedol pre Pravdu Malachi Crawford, odborník na afroamerické štúdie z Houstonskej univerzity.
Ali nebol dokonalý. Hoci nezmieriteľne bojoval s rasizmom, svojho černošského súpera Joe Fraziera neváhal nazvať gorilou. Aliho príslušnosť ku kontroverznému Islamskému národu je doteraz zdrojom mnohých polemík.
„Nebolo to však nezvyčajné. V turbulentných 60. rokoch predstavoval Islamský národ pre Aliho alternatívu. Černochov vtedy počas hnutia občianskeho odporu bili, zatvárali do väzenia aj vraždili,“ povedal pre agentúru AP sociológ Harry Edwars z Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Bol milovaný aj nenávidený. Amerika Aliho prijala ako boxera a odmietla ako aktivistu. A znovu ho prijala, keď pochopila, že sa sama musí zmeniť.
„Neospravedlňoval sa. Ali zásadne a pritom duchaplne podkopal belošskú nadradenosť a predstavoval ikonickú myšlienku, že čierna je krásna. Odvážne odmietol vojnu vo Vietname a zadosťučinenia sa mu dostalo, keď sa stal národným hrdinom, ktorého si prisvojili americkí prezidenti. Ali bol úžasný športovec a úžasný Američan,“ uzavrel pre Pravdu Robert Smith, expert na americkú spoločnosť zo Sanfranciskej štátnej univerzity.