Niekoľko krajín EÚ, ktoré sa prihovárali za uvoľnenie sankcií proti Rusku, sa rozhodlo odložiť svoje výhrady až do decembrového summitu únie, napísal Financial Times. V Bruseli panovali vážne obavy, že otázka reštriktívnych opatrení proti Moskve spôsobí ostrú debatu medzi zástancami tvrdej línie, najmä pobaltskými krajinami a Poľskom, a obhajcami zmiernenia sankcií.
Z Maďarsko, Grécka, Talianska i Francúzska v poslednom období zaznievala požiadavka zmäkčiť prístup únie k Rusku. Napokon sa však podarilo nájsť diplomatické riešenie týchto rozporov, pričom stúpenci mäkšej línie presadzujú, aby sa súbežne s predĺžením reštrikcií vyslal Moskve politický signál, že sankčná politika EÚ sa chýli k svojmu koncu, tvrdí diplomatický zdroj. „Rozhodnutie predĺžiť režim sankcií bolo čiastočne založené na predpoklade, že sa to možno spraví posledný raz," cituje ho Financial Times. Iný vysokopostavený zdroj v Bruseli pre britský denník pripustil: „Skôr alebo neskôr budeme potrebovať hlbokú a podrobnú diskusiu o otázke sankcií vo vzťahu k Rusku."
Aj zdroje El País potvrdili, že dvadsaťosmička sa už na polročnom predĺžení sankcií dohodla, hoci oficiálne to bude potvrdené až 24. júna na schôdzke šéfov diplomacií. Niektoré krajiny sa síce pokúšali túto otázku prenechať summitu únie, ktorý sa zíde v Bruseli 28. júna, napokon však prevládol prístup, aby toto rozhodnutie malo „viac technický, a nie politický charakter", píše španielsky denník. Podľa neho v tom veľkú rolu zohralo aj to, že hlavnou témou júnového summitu má byť migračná kríza v Európe. Tiež Financial Times dal predĺženie sankcií bez otvorenia búrlivej diskusie do súvislosti so snahou EÚ preukázať jednotu v čase vážnych výziev, ako je prílev utečencov a referendum o Brexite.
Moskva očividne rátala s tým, že sankcie EÚ sa v júli neskončia, keďže premiér Dmitrij Medvedev už koncom mája rozhodol o predĺžení ruských protiopatrení. Embargo na dovoz potravín z krajín únie pritom predĺžil nie o rok, ako sa to robilo dosiaľ, ale až do konca roka 2017. Zdôvodnil to tým, že ruskí producenti poľnohospodárskych výrobkov, ktorí sa obávajú návratu lacnej európskej konkurencie na domáci trh, potrebujú „dlhší horizont plánovania investícií".
Aj napriek chystanému predĺženiu sankcií Brusel vyslal Moskve viac pozitívnych signálov. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker napríklad včera potvrdil, že koncom budúceho týždňa, počas svojej cesty do Ruska, prvej od roku 2014, sa stretne so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Nemecká kancelárka Angela Merkelová zase spomenula možné zrušenie sankcií. Pravda, zdôraznila, že „sankcie sa neskončia samy od seba", podotkla však, že vlaňajšia dohoda z Minska o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny „je základom, na ktorom môžeme vytvoriť podmienky na zrušenie sankcií".
O tom, že splnenie dohody z Minska považuje v dohľadnom čase za reálne, sa najnovšie vyjadril aj Washington. „Ak Rusko bude chcieť vyriešiť krízu, a máme dôvod predpokladať, že také želanie má, potom bude možnosť dosiahnuť to," povedala pre denník Washington Post poradkyňa Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Susan Riceová. Pripustila pritom, že by sa to dalo stihnúť ešte do januára 2017, keď sa súčasnému prezidentovi Barackovi Obamovi skončí mandát.