Podobný systém, ktorý navrhujú ministri Sebastian Kurz, Wolfgang Sobotka a Hans Peter Doskozil, funguje v súčasnosti v Austrálii a je terčom kritiky medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv.
Migranti by podľa plánu už nemohli, ako doteraz, po priplávaní na ostrovy v Stredomorí či po príchode na európsku pevninu, pokračovať v ceste ďalej do vnútra kontinentu. Európska únia by ich totiž previezla do tretích štátov, na ktorých území by vznikli „azylové a migračné centrá“.
Vzniknúť by mohli napríklad v severnej Afrike a podľa predstáv ministrov by ich prevádzkovala EÚ spoločne s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Migranti by priamo v týchto zariadeniach žiadali o azyl a po prípadnom odmietnutí by rovno z nich putovali späť do svojich krajín pôvodu. Predpokladom pre fungovanie navrhovaného systému je podľa členov rakúskej vlády vznik jednotného azylového systému EÚ.
Pripravený plán ministri podľa agentúry APA konzultovali s kancelárom Christianom Kernom aj vicekancelárom Reinholdom Mitterlehnerom a získali ich podporu.
Inšpiráciu rakúski ministri našli v Austrálii. Austrálske námorníctvo systematicky odháňa plavidlá s utečencami od svojich brehov, a tých, ktorí sa k pevnine dostanú, umiestňujú úrady do táborov napríklad v Papue-Novej Guinei alebo na tichomorskom Nauru či na Vianočnom ostrove v Indickom oceáne. Tam potom migrati čakajú na vybavenie svojej žiadosti o azyl.
Vybudovanie záchytných centier pre migrantov, ktorí sa chcú dostať do Európy, už zhruba pred rokom požadovala vtedajšia rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová. Chcela tým zabrániť tomu, aby v Stredozemnom mori naďalej umierali migranti. UNHCR však vtedy návrh rezolútne odmietol.
„Držať migrantov mimo Európy tak, že ich jednoducho niekde zatvoríme, pre nás nie je prijateľné,“ uviedol úrad OSN. V júni sa na možnosť vzniku azylových centier na území Líbye skepticky vyjadril aj tamojší premiér Fáiz Sarrádž.
Rakúsko prijalo vlani okolo 90-tisíc žiadateľov o azyl, čo je viac ako percento jeho populácie. Do strednej Európy sa migranti dostali najčastejšie cez Turecko, Grécko a krajiny západného Balkánu. Začiatkom roka sa Viedeň dohodla s ďalšími štátmi takzvanej balkánskej trasy a uzavrela hranice. V dôsledku toho uviazlo v Grécku približne 50-tisíc migrantov.