Európsku úniu nemôžeme riadiť cez referendá, upozorňuje expert

Odborník však varuje pre krátkodobými politickými ziskami na úkor EÚ. "Únia je však krehkejšia, ako sa zdá,“ vyhlásil Krastev pre Pravdu na konferencii Globsec.

Ivan Krastev Bulharský politológ Ivan Krastev.

Pre denník New York Times ste aj v súvislosti s politickým úspechom republikánskeho miliardára Donalda Trumpa napísali článok: Amerika sa nezbláznila, len je viac ako Európa. Čo tým chcete povedať? Že sme šialení všetci?
Amerika sa vždy cítila výnimočne. Tvrdila, že problémy, ktorým čelí Európa, nie sú jej. To, čo sa deje v Spojených štátoch, by starý kontinent mal pochopiť jednoducho. Amerika ťažšie chápe nás, lebo sa pokladá za inú. Spojené štáty sa však svojím spôsobom poeurópštili. Nielen, čo sa týka domácej politiky. No aj tým, ako sa dívajú na meniaci sa svet.

Čo je iné v prístupe USA?
Sú oveľa menej ochotné ísť do rizika. Viac sa dívajú do vlastného vnútra. Podobným spôsobom, ako to robí Európa.

Aké dôsledky to bude mať pre svet, pre Európu?
Európa už nebude pre Ameriku taká dôležitá ako predtým. Bez ohľadu na to, kto bude ďalším prezidentom USA. Áno, keď to bude Clintonová, ona bude predsa len proeurópskejšia ako ostatní kandidáti. Najmä pre osobné vzťahy, ktoré má. Ale faktom je, že Spojené štáty sa viac pozerajú na Áziu. Tamojšie ekonomiky sú hospodársky výkonné a, samozrejme, je to o raste Číny. Jedným z dôvodov, prečo bola Amerika počas studenej vojny tak zameraná na Európu, bolo, že sa na ňu sústredil Sovietsky zväz. Je to už minulosť. Okrem toho sa USA menia aj demograficky. Pred 50 rokmi mali mnohí obyvatelia USA predkov v Európe. Teraz je viac ľudí v Spojených štátoch z Latinskej Ameriky, z Ázie. Vzťahy Európy a USA sú stále dôležité. Ale americká verejnosť sa o starý kontinent už zaujíma menej. Európa musí oveľa viac ako predtým rozmýšľať o vlastnej vojenskej sile, o tom, ako riešiť problémy v susedstve.

V Európe sa však stále veľa hovorí o potrebe prítomnosti USA, najmä po agresii Ruska proti Ukrajine.
Musíme si uvedomiť, že sa nám nepodarí Ameriku presvedčiť, aby sa opäť centrálne sústredila na Európu. Svet sa zmenil, demograficky, aj ekonomicky. USA sú globálna veľmoc, preto sa sústredí tam, kde sú hlavné zahraničnopolitické výzvy. A to je teraz Ázia. V tomto ohľade je zaujímavé Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP). Táto dohoda o voľnom obchode medzi Amerikou a Európskou úniou ovplyvňuje oblasti, ktorá sú mimoriadne dôležité, čo sa týka našich vzťahov. Sú to ekonomika a investície. Nie je však jasné, ako to v dopadne. V Európe aj USA vidíme silné hnutie, ktoré je proti voľnému obchodu. TTIP sa stáva témou domácich politík. Okrem toho nie je jasná ani budúcnosť EÚ. Ako budú vyzerať vzťahy Európy a Spojených štátov? Ako vzťahy EÚ a Ameriky? Alebo sa jednotlivé štáty pokúsia o vlastný prístup. Je to možné v prípade Nemecka, Francúzska či Británie. Ale čo také Slovensko či Bulharsko?

Už ste povedali, že svet sa zmenil, ale nezdá sa z vašich slov, že by na to bola Európa pripravená. Prečo?
Žijeme vo svete, ktorý sa zmenil, ale fungujú v ňom inštitúcie, ktoré sme vybudovali po studenej vojne, ale sú založené na základoch, ktoré sme počas studenej vojny položili. Je to aj EÚ, ktorej budúcnosť významným spôsobom ovplyvní výsledok referenda o únii v Británii. Keď sa táto krajina rozhodne odísť, nemôžeme predstierať, že sa nič nezmení. Budeme svedkami veľkého obdobia premeny súčasných štruktúr. Zaujímavé je, že USA sa snažia udržať v Európe stav, aký momentálne máme. Lenže výsledky referend sú neisté. Verím, že v Európe sa niečo končí. Musíme sa reálne zamyslieť nad tým, aké máme poruke alternatívy.

Máme nejaké?
Asi budú odlišné pre rôznych zúčastnených. Keď však Británia zostane v Európe, bude to pre mnohé európske vlády psychologické víťazstvo. Áno, veľa ľudí je nespokojných. Ale v prípade pozitívneho britského výsledku sa bude dať povedať, že únia nás nerobí vždy šťastnými, ale nedá sa vrátiť späť.

Nie je to možné?
A kam by sme sa vrátili? K národným štátom? Ale otázka znie, či môžeme skutočne hovoriť napríklad o národnej bulharskej ekonomike. Únia je v tomto metafora toho, ako budeme naďalej prepojení. V Európe čelíme javu, ktorý by som opísal tak, že sa cítime až príliš v bezpečí. Mnoho ľudí, vlád a politických strán jednoznačne EÚ neznáša, ale netvrdí, že by ich krajiny s ňou mali skončiť. Myslia si, že únia sa nemôže rozpadnúť. V tomto rešpektujem skutočných euroskeptikov, aj v Británii, ktorí hovoria, že s úniou je potrebné skončiť. Lenže máme politické strany, ktoré si uvedomujú, že ich krajina nemôže byť mimo EÚ, ale robia všetko preto, aby činnosť únie paralyzovali. Správajú sa ako tínedžeri, ktorí na všetko hovoria nie. Bez toho, aby si vypočuli otázku. Únia je však oveľa krehkejšia, ako sa zdá. Mali by sme si to stále opakovať. Získavanie krátkodobých výhod v únii môže mať dlhodobý negatívny dopad na EÚ.

Akým rizikom pre úniu je nárast populizmu a v mnohých prípadoch extrémizmu?
Jedným z problémov je, že centristická politika v Európe sa vyčerpáva. Najmä mladí ľudia chcú alternatívu. A tú nevidia. Často hovoríme, že v krajinách ako Rusko nie je politická alternatíva, lebo všetko sa odvíja od jedného človeka, ktorého nemožno zbaviť moci. No časť ľudí si myslí, že ani v únii nie je alternatíva. Môžete vymeniť vo voľbách politikov, ale nezmeníte politiku. Je to do istej miery výsledok pôsobenia únie. Mysleli sme si, že keď sa budeme pragmaticky pohybovať v strede, tak sa nič zlého nemôže stať. Zrazu však ľudia volia v referendách, ktoré nemajú nijaký vplyv na ich život, ale aj tak sa ich zúčastnia. Ako hlasovanie o asociačnej zmluve s Ukrajinou v Holandsku. Nikoho ten dokument v skutočnosti nezaujíma ani ho nečítal. Ale ak skončíme tak, že budeme mať úniu, ktorá bude založená na referendách, tak to je koniec. EÚ to nemôže prežiť.