KĽDR urobila dva pokusy o odpálenie rakety Musudan. V prvom prípade raketa vyslali z mesta Wonsan na východnom pobreží KĽDR, zrejme z mobilnej odpaľovacej rampy. Juhokórejské vojenské zdroje označili test za zlyhanie, rovnako ako všetky doterajšie skúšky tohto typu rakety. Raketa sa rozpadla vo vzduchu po tom, čo preletela asi 150 kilometrov.
Zhruba o dve hodiny neskôr odpálili druhú raketu Musudan. Zatiaľ nie je jasné, či tento odpal možno skutočne považovať za úspech, známe nie je ani to, ako sa let rakety skončil. Vzdialenosť, ktorú preletela sa však rovná viac ako polovici vzdialenosti od severokórejských odpalísk k hlavnému japonskému ostrovu Honšú, uviedla agentúra Reuters.
Americký štít bude
Hovorca Pentagonu povedal, že obe rakety dopadli do Japonského mora. Americké ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že vypustenie severokórejských balistických rakiet nič nemení na zámere Washingtonu rozmiestniť v Južnej Kórei americký protiraketový štít THAAD. Tento moderný systém ničí nepriateľské rakety v poslednej fáze ich letu, len asi minútu pred zasiahnutím predpokladaného cieľa.
Japonský minister obrany Gen Nakatani oznámil, že raketa dosiahla výšku 1 000 kilometrov, čo ukazuje, že Pchjongjang urobil pokrok vo svojom raketovom programe. „Hrozba pre Japonsko sa stupňuje,“ povedal. Japonsko označilo akciu za vážne porušenie rezolúcie OSN, proti ktorej chce protestovať.
NATO hovorí o provokáciách
Strely Musudan môžu zasiahnuť Južnú Kóreu, Japonsko a zrejme aj americký tichomorský ostrov Guam. Túto raketu po prvý razt predstavili v októbri 2010 na vojenskej prehliadke v Pchjongjangu a tento rok v apríli aj otestovali. Najmenej štyri pokusy boli doteraz neúspešné. Predpokladá sa, že KĽDR disponuje až 30 raketami Musudan.
Juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje v reakcii na severokórejský test vyhlásila, že KĽDR svojimi opakovanými raketovými a jadrovými testami mieri k sebazničeniu. „Severokórejský režim by si mal uvedomiť, že na konci týchto nebezpečných provokácií ho čaká úplná izolácia a sebazničenie,“ vyhlásila. Juhokórejská vláda zvolala mimoriadnu bezpečnostnú schôdzu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg severokórejskú raketovú skúšku odsúdil a vyzval Pchjongjang na ukončenie „provokatívnych akcií, ktoré narúšajú medzinárodnú bezpečnosť a dialóg“. Táto skúška je podľa neho porušením hneď niekoľkých rezolúcií BR OSN. Vyzval KĽDR na plnenie svojich medzinárodných povinností a na ukončenie vývoja balistických striel.
Japonský minister obrany uviedol, že nie je vylúčené, že Pchjongjang provokatívne akciu načasoval na výročie začiatku Kórejskej vojny (25. júna 1950 až 27. júla 1953). Oba štáty na Kórejskom polostrove sú odvtedy oficiálne vo vojnovom stave, pretože konflikt sa neskončil mierovou dohodou, ale iba uzavretím prímeria.