23:00:Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker odmietol plán odstupujúceho britského premiéra Davida Camerona, aby procedúru začatia odchode Británie z EÚ začal až jeho nástupca na čele britskej vlády, a to niekedy okolo októbra.
„Briti sa rozhodli, že chcú opustiť Európsku úniu, tak nemá žiadny zmysel čakať až do októbra, aby sa pokúsili jednať o podmienkach svojho odchodu,“ povedal Juncker. „Chcel by som, aby sme mohli začať hneď,“ dodal.
Juncker uviedol, že EÚ sa bude usilovať o „primeraný prístup“ pri dojednávaní oddelenia Británie od EÚ. „Nie je to priateľský rozvod, ale rovnako to ani nebola žiadna veľká láska,“ povedal.
21.50: Americký prezident Barack Obama oznámil, že telefonoval s britským premiérom Davidom Cameronom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou o rozhodnutí Británie vystúpiť z Európskej únie. Vyhlásil, že s európskymi spojencami bude naďalej koordinovať úsilie s cieľom zabezpečiť stabilitu globálneho finančného systému.
Obama označil Camerona za „vynikajúceho partnera na svetovej scéne“. „Zatiaľ čo vzťah Veľkej Británie s Európskou úniou sa zmení, jedna vec, ktorá sa nezmení, je osobitný vzťah medzi našimi dvoma národmi,“ uviedol Obama.
21.30: Vedúci predstavitelia 28 členských krajín Európskej únie vrátane Veľkej Británie sa stretnú v utorok popoludní v Bruseli na ďalšom summite.V svetle výsledkov referenda bude však harmonogram vrcholnej schôdzky trochu iný ako obvykle.
Vyplýva to z programu, ktorý naznačil v liste členským štátom predseda Európskej rady Donald Tusk. Podľa neho sa ešte pred samotným rokovaním európskej „dvadsaťosmičky“ stretne Tusk s predsedom českej vlády Bohuslavom Sobotkom ako predsedom skupiny krajín Vyšehradskej štvorky a následne s holandským premiérom Markom Ruttem – predsedom vlády úradujúcej predsedníckej krajiny únie. V priebehu utorka sa uskutoční aj riadny summit za účasti vrcholných predstaviteľov všetkých 28 členských štátov únie.
V nasledujúci deň bude Brusel dejiskom neformálnych rokovaní predstaviteľov tých 27 členských štátov únie, ktoré zostávajú jej členmi, a to už bez prítomnosti predstaviteľov ostrovnej monarchie.
Predmetom ich rozhovorov nebudú iba dôsledky brexitu a koordinácia samotného procesu odchodu Veľkej Británie z EÚ, ale aj budúcnosť únie. Program summitu podľa oficiálne nepotvrdených mediálnych informácií konzultoval Donald Tusk telefonicky s britským premiérom Davidom Cameronom.
19.25: Rozhodnutie britských voličov opustiť Európsku úniu povzbudilo populistické a euroskeptické strany po celom kontinente, aby vzniesli vlastné požiadavky na odchod z bloku či spoločnej meny eura.
Nacionalistické a protiimigračné strany v Holandsku, Dánsku, Švédsku a Francúzsku vyzvali referendám o členstvo v únii, zatiaľ čo talianske Hnutie piatich hviezd oznámilo, že bude ďalej usilovať o hlasovanie o eure, napísala agentúra Reuters. Viac v článku: Odporcovia EÚ chcú referendá aj v ďalších krajinách.
17.17: Britská vláda by mala čo najskôr začať rozhovory o vystúpení svojej krajiny z EÚ podľa príslušného článku únijné zmluvy, odkázali po rokovaní ministri zahraničia ostatných štátov Európskej únie. Podľa slovenského ministra Miroslava Lajčáka majú ostatné štáty únie „veľký problém“ s oznámením britského premiéra Davida Camerona, ktorý chce začiatok rozhovorov nechať až na svojho nástupcu.
„Chceli by sme čo najskôr začať s transparentným vyjednávaním. Veľká väčšina štátov si myslí, že neistota nesmie trvať veľmi dlho,“ povedal Bert Koenders, minister zahraničia Holandska, do konca mesiaca ešte stále predsedníckej krajiny EÚ.
„Teraz potrebujeme právnu istotu a politickú víziu,“ poznamenal Lajčák. Vyjasniť treba podľa neho čo najskôr, aké budú dopady vystúpenia na občanov aj podnikateľov. Únia ani Británia nechcú podľa slovenského ministra rozhovory naťahovať.
16.53: Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v liste zdôraznil, že ho výsledok „zarmútil“, ale dodal, že túto voľbu rešpektuje. Zároveň sa pokúsil vyvrátiť obavy tisícok britských občanov pôsobiacich v euroinštitúciách.
„Plne chápem tieto obavy. Chcel som vyslať jasný signál našim kolegom s britskou štátnou príslušnosťou,“ zdôvodnil Juncker svoj list. Píše v ňom, že v súlade so Služobným poriadkom ide o „úradných zamestnancov EÚ“, ktorí „pracujú pre Európu“ a ktorí zanechali svoju národnosť pred dverami inštitúcií EÚ, v ktorých pôsobia. „Tieto dvere sa teraz pred vami nezatvoria,“ ubezpečil ich Juncker.
Juncker dodal, že bude spolupracovať s predsedami ostatných európskych inštitúcií, aby zaistili, že neprídu o talentovaných, skúsených a odhodlaných britských zamestnancov.
Európsky týždenník New Europe upozornil, že kým bežní stáli zamestnanci s britským občianstvom sa o svoje pozície nemusia obávať, neplatí to aj pre Britov zastávajúcich vysoké pozície na úrovni riaditeľov a generálnych riaditeľov, kde sú v hre rozhodovacie právomoci. V Európskej komisii pôsobí osem britských generálnych riaditeľov a zástupcov generálnych riaditeľov a okolo 60 vysokých úradníkov na úrovni riaditeľa.
16.15: Ponaučenie z britského referenda je to, že je potrebné počúvať názory ľudí, a to aj v Bruseli. Týmito slovami reagoval na výsledky referenda o členstve Británie v Európskej únii maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
„Nie je možné viesť politiku, ktorá neberie do úvahy názory Európanov, prípadne ide proti ich vôli,“ zdôraznil podľa agentúry MTI minister na mimoriadnej tlačovej konferencii v Budapešti.
Podľa šéfa maďarskej diplomacie má každý záujem na silnej Európe. Taká však bude len v prípade, ak na vážne výzvy nájde skutočné riešenia a nie také, ktoré oslabia jednotlivé členské krajiny i celú úniu.
Szijjártó poznamenal, že britské rozhodnutie je precedensom, pretože v zmluvách únie sú iba nejasne formulované otázky pre takýto prípad. Podľa jeho názoru teraz prichádza dlhé komplikované obdobie plné dohadovaní.
16.05: Spojené štáty rešpektujú rozhodnutie Veľkej Británie odísť z Európskej únie. Uviedol to americký prezident Barack Obama. Povedal, že Británia a EÚ zostanú pre Spojené štáty „nepostrádateľnými partnermi“, a to aj potom, čo začnú rokovať o budúcnosti vzájomných vzťahov. „Rešpektujeme ich rozhodnutie,“ povedal a dal najavo, že osobitné americko-britské vzťahy potrvajú aj naďalej.
16.02: Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyjadril nádej, že Európska únia zostane pre jeho organizáciu „silným partnerom“ v otázkach humanitárnej pomoci, mieru a bezpečnosti vrátane zvládania migračnej krízy. Rovnako dobrú spoluprácu očakáva aj od Británie.
15.50: Európska únia dostala od Britov jednu z najväčších faciek vo svojej histórii, reagoval podpredseda zahraničného výboru maďarského parlamentu z opozičnej maďarskej ultrapravicovej strany Jobbik Márton Gyöngyösi.
Opozičný politik avizoval, že Jobbik bude pozorne sledovať, ktorým smerom sa po brexite bude európska politika uberať. "Ak sa nezmení smerovanie únie, ak Brusel bude naďalej centralizovať a zvolí si namiesto koncepcie národných štátov cestu diktatúry, potom Jobbik navrhne, aby Maďarsko iniciovalo otvorenie prístupovej dohody a základných dokumentov. K tomu budeme iniciovať aj referendum, v ktorom by sme sa spýtali ľudí, aký spôsob vzťahu Maďarska s EÚ a Bruselom by zodpovedal záujmom Maďarska.
15.39: Spojené štáty by boli radšej, keby referendum dopadlo inak, výsledok ale rešpektujú. Povedal to americký viceprezident Joe Biden. Vzájomné vzťahy vraj existenciu Británie mimo EÚ nijako nepoškodia.
„Musím povedať, že sme očakávali iný výsledok. Boli by sme dali prednosť inému výsledku … Spojené štáty ale spájajú so Spojeným kráľovstvom dlhodobé priateľské vzťahy a toto zvláštne puto pretrvá,“ uviedol Biden. „Plne rešpektujeme rozhodnutie, ktoré urobili,“ dodal.
15.18: Na politiku sankcií Západu voči Rusku britské referendum nebude mať žiadny vplyv. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin. Brexit podľa neho bude mať globálne následky, a to negatívne aj pozitívne.
Výsledok referenda odráža nespokojnosť s riešením migračných a bezpečnostných problémov Európy, povedal kremeľský vodca. Moskva sa bude snažiť minimalizovať dopady britského odchodu na ruskú ekonomiku.
15.14: Brexit je pre EÚ príležitosťou uvažovať nad tým, ako sa stať spolkom, ktorý je menej byrokratický a užitočnejší pre občanov, povedal portugalský premiér António Costa. Podľa neho je síce odchod Británie „smutným dňom pre Európsku úniu“, tá by si ale mala vďaka nemu uvedomiť, že ďalšie rozdrobovanie ju môže len poškodiť.
15.02: Výsledok referenda je symptómom hlbšieho problému Európskej únie, ktorý treba okamžite riešiť, uviedol grécky premiér Alexis Tsipras. Odpoveďou musí byť podľa neho viac sociálnej spravodlivosti v Európskej únii. „Potrebujeme novú víziu a nový štart pre zjednotenú Európu,“ dodal.
Rozhodnutie britského ľudu nie je „bleskom z čistého neba“, uviedol predseda gréckej vlády. Je to podľa neho následok demokratického deficitu v únijných štruktúrach, tvrdých úsporných opatrení, arogancia bruselských úradníkov, ale aj neschopnosti podeliť sa v migračnej kríze o záťaž či následok predsudkov o „lenivých Juhoeurópanoch a usilovných Severoeurópanoch“.
Britské referendum buď „námesačnú Európu prebudí, alebo to bude začiatok veľmi nebezpečnej cesty“, varoval Tsipras.
14.43: Postavenie Británie v Severoatlantickej aliancii (NATO) sa po rozhodnutí krajiny vystúpiť z Európskej únie nezmení, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. (Viac v článku: Stoltenberg: Postavenie Británie v NATO zostáva nezmenené)
14.35: Poľský prezident Andrzej Duda povedal, že treba urobiť všetko pre to, aby sa po tom, ako Británia schválila svoje vystúpenie z EÚ, zabránilo v odchode z Európskej únie aj ďalším krajinám.
Britské rozhodnutie označil za „smutnú správu“ a zdôraznil, že treba zabrániť dominovému efektu. Referendum označil za signál pre jednotu, ako aj príležitosť nájsť odpovede na rozhodnutie, ktoré urobila Británia. „Nemyslíte si, že EÚ diktuje priveľa krajinám, ktoré k nej patria?“ uviedol podľa agentúry DPA v Krakove.
„Treba urobiť všetko, aby sa zabránilo v odchode ďalším krajinám,“ povedal novinárom a dodal, že Poľsko chce zachovať svoje ekonomické a obranné vzťahy s Britániou.
Duda tiež zopakoval, že poľská vláda bude pokračovať v práci na legislatívnych riešeniach, aby pomohla stovkám tisíc Poliakov splácajúcim hypotéky vo švajčiarskych frankoch. Frank po zverejnení výsledkov britského referenda stúpol na najvyššiu úroveň voči zlotému za uplynulého pol druha roka.
14.23: Británia sa neodvráti od Európy a zostane jednotnou krajinou, akou bola pred rozhodnutím opustiť Európsku úniu vo štvrtkovom historickom referende, povedal spolupredseda kampane za vystúpenie z EÚ (Vote Leave) Boris Johnson.
Hlasovanie za odchod z EÚ „neznamená, že Spojené kráľovstvo bude menej jednotné… alebo menej európske“, povedal dnes Johnson reportérom. „Nemôžeme sa obrátiť k Európe chrbtom, sme súčasť Európy,“ citovala ho tlačová agentúra DPA. Johnson pochválil premiéra Davida Camerona za „odvážne a principiálne“ rozhodnutie vyhlásiť referendum.
Povedal však, že „nie je potrebné sa ponáhľať“ pri uplatňovaní článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý zakotvuje postup vystúpenia krajiny z bloku.
14.07: Výsledok britského referenda je symptómom hlbšieho problému Európskej únie, ktorý treba okamžite riešiť, uviedol to grécky premiér Alexis Tsipras. Za nespokojnosť Európanov s úniou podľa neho môže napríklad aj arogancia bruselských úradníkov.
„Potrebujeme novú víziu a nový štart pre zjednotenú Európu,“ dodal. Cieľom integrácie by podľa neho mala byť sociálne spravodlivá a demokratická Európa. Rozhodnutie britského ľudu odísť z Európskej únie nie je „bleskom z čistého neba“, uviedol predseda gréckej vlády.
Je to podľa neho následok demokratického deficitu v štruktúrach únie, tvrdých úsporných opatrení, arogancie bruselských úradníkov, ale aj neschopnosti podeliť sa v migračnej kríze o záťaž či následok predsudkov o „lenivých Juhoeurópanoch a usilovných Severoeurópanoch“. Britské referendum buď „námesačnú Európu prebudí, alebo to bude začiatok veľmi nebezpečnej cesty“, varoval Tsipras.
13.55: Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila britské hlasovanie za odchod z EÚ za „zlomový moment pre Európu“. Členské štáty „sa musia zdržať urýchlených a jednoduchých rozhodnutí, ktoré poslúžia iba ďalšiemu deleniu Európy“, upozornila Merkelová. Namiesto toho by členské krajiny mali „analyzovať situáciu a rozhodnutia robiť pokojne a s rozvahou“. EÚ nesmie nikdy zabudnúť, že základom európskej jednoty je „myšlienka mieru“, povedala.
Merkelová potvrdila, že v pondelok 27. júna sa stretne v Berlíne s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, talianskym premiérom Matteom Renzim a stálym predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.
13.52 Výsledok britského referenda je vyjadrením vôle národa a teraz sú potrebné záruky, aby odchod krajiny z EÚ nepoškodil ju samotnú ani zvyšok kontinentu, povedal pápež František.
„Ide o vôľu vyjadrenú národom a to si vyžaduje od nás všetkých veľký diel zodpovednosti, pretože je potrebné zabezpečiť blaho ľudí v Spojenom kráľovstve aj prospech a spoluprácu na európskom kontinente,“ povedala hlava katolíckej cirkvi.
13.47: Tisíce Britov žiadajú po tesnom výsledku ďalšie, nové referendum o členstve v Európskej únii. Iba do piatkového dopoludnia podpísalo petíciu na vypísanie nového referenda o členstve Spojeného kráľovstva v európskom bloku nateraz 60 000 ľudí. Podľa britských zákonov musí vláda reagovať na všetky podnety, ktoré podporilo viac než 10 000 ľudí. Pri vyše 100 000 podpisoch sa žiadosťou musí zaoberať parlament.
Petíciu spustili podľa denníka The Independent koncom mája, v piatok ráno ju však masovo začali podpisovať ďalšie tisíce ľudí. Petícia požaduje druhé referendum v prípade, ak by pri 75-percentnej účasti na prvom plebiscite ani jedna zo strán nezískala aspoň 60-percentnú podporu.
13.44: Pozrite si míľniky v dejinách EÚ a vo vzájomných vzťahoch s Veľkou Britániou: EÚ vznikla v roku 1958, opúšťa ju historicky prvý štát.
13.41: Hollande povedal, že britské hlasovanie bude pre Európu testom, a vyzval na vylepšenie politiky v oblasti bezpečnosti a priemyslu. Takisto apeloval na posilnenie eurozóny, teda krajín používajúcich menu euro. Podľa agentúry DPA vyhlásil: „Európa nemôže konať tak ako doteraz, ak sa chce posunúť dopredu.“
(Viac v článku: Francúzsky prezident Hollande zvolal mimoriadne zasadnutie vlády)
13.31: Rozhodnutie britských voličov bude mať pre Európsku úniu nepríjemný dôsledok, vyhlásil český prezident Miloš Zeman. Jedným z hlavných faktorov, ktoré viedli Britov k vystúpeniu z EÚ, bola podľa neho obava z migrácie, a výsledok ostrovného referenda ho sklamal. Tandem Francúzska a Nemecka totiž už podľa Zemana nebude vykompenzovaný britským vplyvom a neefektívna Európska komisia bude mať zároveň „voľnejšie ruky“.
(Viac v článku: Zeman: Dôsledky brexitu na EÚ budú nepríjemné)
12.59: Bývalý prezidentský kandidát euroskeptickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer na Twitteri ohľadne britského hlasovania za odchod z EÚ napísal, že „v nasledujúcich dňoch spoznáme úplný rozsah tohto rozhodnutia“.
Hofer prehral v nedávnych prezidentských voľbách v Rakúsku len veľmi tesne, porazil ho súper zo Strany zelených Alexander Van der Bellen. Na stretnutí pravicových populistických strán minulý týždeň vo Viedni lídri varovali, že hlasovanie Britov za vystúpenie z EÚ bude pravdepodobne viesť k ďalším takýmto referendám.
12.46: Odísť z Európskej únie je rozhodnutie a vôľa občanov Veľkej Británie, ktoré musíme rešpektovať. Uvádza sa to v stanovisku prezidenta Andreja Kisku, ktoré poskytol jeho hovorca Roman Krpelan.
„Osobne je mi to ľúto, ale dejiny nezastali a idú ďalej. Európska únia, myšlienka európskej integrácie utrpela úraz, má ranu a v EÚ sa teraz všetci musíme podstatne viac snažiť, aby sme boli v budúcnosti v lepšej kondícii. Pretože aj pre Slovensko je EÚ záruka slobodného rozvoja, solidarity, prosperity a bezpečnosti,“ uviedol prezident.
12.36: Rusko vyjadrilo nádej, že britské vedenie v nových politických podmienkach preskúma svoj prístup k vzťahom s Ruskom. V reakcii na výsledky štvrtkového referenda v Spojenom kráľovstve, v ktorom sa voliči vyslovili za odchod svojej krajiny z EÚ, to dnes v Moskve uviedol hovorca ruského prezident Dmitrij Peskov.
Zdôraznil tiež, že téma brexit je vnútornou záležitosťou Británie a jej vzťahov s EÚ. Poznamenal, že prezident Vladimir Putin má v pláne vyjadriť sa k tejto udalosti neskôr. Na margo budúcich vzťahov medzi Britániou a Ruskom Peskov podľa agentúry RIA Novosti vyjadril nádej, že „v nových reáliách predsa len preváži pochopenie, že je nutné budovať dobré vzťahy s našou krajinou“.
Priznal, že vzájomné vzťahy oboch štátov zaťažujú problémy. Konštatoval, že „nie vždy môžeme konštatovať pripravenosť na dialóg a spoluprácu zo strany našich britských partnerov“. Poukázal súčasne na rozvinuté vzťahy oboch krajín v minulosti.
Výsledky referenda v Británii, v ktorom zvíťazili euroskeptici, svedčia o zložitých a protirečivých procesoch v Európe, komentovala dnes predsedníčka hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie, Valentina Matvijenková.
„Obyvatelia Británie sa rozhodli, my ich voľbu rešpektujeme. Je to však znepokojujúci signál o tom, že v Európe sa odohrávajú zložité a navzájom si odporujúce procesy,“ upozornila.
12.17: Slovenská republika s poľutovaním prijíma negatívny výsledok referenda o členstve Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Toto rozhodnutie berieme na vedomie a rešpektujeme, zároveň zdôrazňujeme, že až do zavŕšenia procesu vystúpenia z Európskej únie zostáva Spojené kráľovstvo jej členom so všetkými právami a povinnosťami. Uvádza sa to vo vyhlásení slovenského rezortu diplomacie, ktoré médiám poskytol tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí. (Viac v článku: Musíme posilniť dôveru ľudí v európsky projekt, tvrdí Lajčák)
12.07: Odchod Británie z Európskej únie vyvolá chaos v Európe, uviedol bývalý poľský prezident Aleksander Kwašniewski. „Toto je koniec Británie,“ povedal vo vysielaní rozhlasovej stanice RMF. Kwašniewski bol prezidentom Poľska, keď sa v roku 2004 stalo členom Európskej únie, pripomenula tlačová agentúra DPA.
„EÚ, ktorú sme mali týchto posledných 12 šťastných rokov, už nebude… Vstupujeme do obdobia chaosu, šokov a nepredvídateľných následkov,“ vyhlásil. Hoci je výsledok referenda poľutovaniahodný, poľské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Británia „má ako zvrchovaná krajina právo rozhodnúť o svojej budúcnosti v EÚ“.
12.02: Predpokladaný republikánsky nominant v novembrových prezidentských voľbách v USA Donald Trump ocenil štvrtkové hlasovanie Britov za odchod z Európskej únie. Vyhlásil, že „si vzali späť svoju krajinu, je to veľká vec“. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Trump vyhlásil, že „ľudia po celom svete sú nahnevaní“. Pri hlasovaní Spojeného kráľovstva podľa neho zohrali úlohu obavy ľudí ohľadne „hraníc“. Miliardár označil rozhodnutie britských voličov vystúpiť z EÚ za „fantastické“ a „veľké“.
Trump takisto uviedol, že v stopách Británie možno pôjdu ďalšie krajiny, a dodal, že „toto nebolo posledné (hlasovanie o odchode)“. Americký podnikateľ vyhlásil, že ľudí v Spojených štátoch hnevajú podobné veci.
11.49: Dnes je úžasný deň, mimoriadny deň, pretože to, čo sa stalo vo Veľkej Británii, je obrovské víťazstvo všetkých európskych demokratov, všetkých ľudí, ktorí chcú žiť v slobodnom svete a ktorí sú totálne nespokojní s tým, kadiaľ sa Európska únia uberá, vyhlásil bývalý český prezident Václav Klaus. (Viac v článku: Klaus: Briti zachraňujú Európu od bruselského monštra)
11.29: Rozhodnutie Veľkej Británie vystúpiť z Európskej únie nie je koniec sveta ani európskeho spoločenstva. Uviedol to český premiér Bohuslav Sobotka. (Viac v článku: Sobotka: Brexit nie je koniec sveta, únia sa musí zmeniť)
11.20: Líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage vyzval britskú vládu, aby bezodkladne začala rokovať s Európskou úniou o novom postavení Británie vo svete.
Dodal, že zahlasovanie britských voličov vo štvrtkovom referende za odchod ich krajiny z únie je víťazstvom „bežných slušných ľudí“ nad veľkými bankami a podnikmi. Podľa jeho slov, ktoré cituje spravodajská stanica Sky News, sa o výsledku referenda rozhodlo najmä v regióne Midlands a na severe Anglicka.
Farage v súvislosti s výsledkami britského referenda podotkol, že ďalšími krajinami, ktoré by mohli v tomto ohľade nasledovať Britániu, sú Dánsko, Holandsko a Švédsko.
„Nechávame za sebou zlyhávajúcu politickú úniu. Teraz sa môžeme znovu pripojiť k svetu ako nezávislý, samosprávny štát. Našu vlasť sme získali späť, ďakujem vám všetkým,“ napísal líder UKIP na sociálnej sieti Twitter, pričom vyzval, aby sa 23. jún – dátum tohto historického plebiscitu – stal v Británii štátnym sviatkom ako Deň nezávislosti.
11.19: Podľa britského ministra zahraničných vecí Philipa Hammonda teraz Británia výsledkom hlasovania za odchod z únie stratila množstvo svojho zahraničnopolitického vplyvu. Británia napríklad výrazne presadzovala zachovanie ekonomických sankcií voči Rusku, pričom rozhodovanie v tejto otázke sa na úniovej úrovni môže oslabiť, varoval. „Nikto si nemôže predstavovať, že náš hlas v Európskej únii bude mať rovnakú váhu, ako má dnes,“ pokračoval Hammond, ktorého citovala agentúra DPA.
11.15: Británia bude teraz musieť čeliť ťažkostiam v čase, keď si vybrala odchod z Európskej únie, a bude si musieť nanovo vyrokovať vzťahy s blokom, konštatoval líder Labouristickej strany Jeremy Corbyn.
„Britská vláda musí chrániť a podporovať svoje domáce hospodárstvo. A to teraz, keď vstupuje do etapy odtŕhania sa od Európskej únie a bude si vyjednávať nové obchodné dohody s úniou,“ povedal opozičný líder pre BBC.
„Jednoznačne sú pred nami veľmi ťažké dni,“ varoval a upozornil na pád ceny libry v reakcii na dnešný výsledok hlasovania o brexite. „Množstvo komunít má plné zuby rozpočtových škrtov a hospodárskych ťažkostí,“ vysvetlil Corbyn výsledky hlasovania.
11.09: V Berlíne sa v sobotu kvôli brexitu zídu ministri zahraničia šiestich zakladajúcich krajín európskych spoločenstiev – Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska, Belgicka a Luxemburska. V tlačovej správe to oznámilo nemecké ministerstvo zahraničia, ktorého šéf Frank-Walter Steinmeier svojich kolegov do Berlína pozval.
Ešte vo štvrtok pritom nemecká kancelárka Angela Merkelová hovorila o tom, že o vplyvoch referenda o vystúpení Británie z Európskej únie by mali rokovať všetky krajiny únie spoločne, a že nemá zmysel, aby ich oddelene riešili menšie skupiny štátov.
11.06: Výsledok britského referenda nie je žiadna tragédia, ale realita, na ktorú bude musieť zostávajúcich 27 členských krajín únie veľmi rýchlo zareagovať. Vyhlásil to v piatok premiér Robert Fico v súvislosti s rozhodnutím britských voličov, ktorí sa vyslovili za vystúpenie krajiny z Európskej únie (EÚ). (Viac v článku: Fico: Výsledok britského referenda nie je tragédia, ale realita)
11.01: Internetová stránka britskej vlády skolabovala po tom, čo na nej tisíce ľudí v novej petícii žiadajú ďalšie referendum o EÚ. Podpisy pribúdajú v tempe tisícov za minútu, uviedol The Independent.
10.17: Francúzsky prezident Francois Hollande zvolal ráno mimoriadne zasadnutie vlády po tom, čo Briti vo štvrtkovom referende odhlasovali odchod svojej krajiny z Európskej únie. (Viac v článku: Francúzsky prezident Hollande zvolal mimoriadne zasadnutie vlády)
Viac o odchode Británie z EÚ čítajte v článku: Brexit. Veľká Británia sa rozhodla odísť z Európskej únie
10.14: Europarlament sa v utorok dopoludnia mimoriadne zíde kvôli štvrtkovému britskému rozhodnutiu odísť z Európskej únie. Novinárom to po rannom rokovaní šéfov parlamentných frakcií povedal predseda EP Martin Schulz. Pripomenul tiež, že neplatná sa po rozhodnutí britských voličov opustiť úniu stala dohoda o zmenách vo vzťahoch medzi EÚ a Britániou, ktorú vo februári dohodol s ostatnými prezidentmi a premiérmi krajín únie britský ministerský predseda David Cameron.
Europoslanci by v utorok mali prijať rezolúciu, ktorá výsledok hlasovania zhodnotí a popíše nutné ďalšie kroky európskych inštitúcií a samotného europarlamentu, vysvetlil Schulz. „Postoj europarlamente je úplne jasný. Z rozhodnutia (Britov) sme veľmi smutní, ale je to prejav suverénny vôle britských voličov,“ povedal Schulz. Ide podľa neho o zložitú situáciu ako pre Britániu, tak pre ostatné krajiny EÚ. Krajiny, ktoré v únii zostávajú, musia diskutovať o tom, ako úniu zlepšiť," povedal dlhoročný šéf europarlamentu.
9.56: Výsledok referenda v Británii musí byť pre Európsku úniu podnetom k reformám. Uviedol to holandský premiér Mark Rutto, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Európskej rade. Rozhodnutie britských občanov premiér hlboko ľutuje, je podľa neho ale nezvratné.
„Nespokojnosť, ktorú vidíte v Británii, je prítomná aj v iných krajinách, vrátane mojej vlastnej,“ povedal Rutte predtým, než ako premiér krajiny predsedajúci Európskej rade vyrazil z Haagu do Bruselu na plánovanú schôdzku s šéfmi troch hlavných európskych inštitúcií: predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom.
9.44: Lídri krajín EÚ sú odhodlaní udržať jednotu, v prvej reakcii na štvrtkové britské referendum o EÚ to povedal predseda Európskej rady Donald Tusk. Lídrom 27 štátov navrhol, aby o procedúre britského odchodu neformálne diskutovali už budúci utorok na okraj júnového summitu únie.
Šéf vrcholných unijných schôdzí tiež zdôraznil, že až do formálneho britského odchodu z EÚ budú pre Britániu a v Británii platiť práva i záväzky plynúce z úniového práva. Nebude právne vákuum, povedal Tusk. „Čo ťa nezabije, to ťa posilní,“ poznamenal.
9.38: Británia potrebuje po rozhodnutí voličov o odchode z Európskej únie nové vedenie a premiér David Cameron na jeseň opustí svoju funkciu. Cameron to v piatok oznámil v prejave pred svojím sídlom v Downing Street s tým, že o jeho nástupcovi rozhodne októbrová konferencia Konzervatívnej strany. (Viac v článku: Britský premiér Cameron po brexite oznámil svoju rezignáciu)
9.29: Ak krajiny eurozóny po rozhodnutí o brexite prehĺbia integráciu a budú sa so zvyšnými členmi Európskej únie baviť ako so štafážou, môže sa európsky projekt skončiť katastrofou, povedal poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski. Zároveň sa snažil upokojiť Poliakov žijúcich v Británii a odkázal im, že podľa jeho mienky na nich nebude mať hlasovanie o brexite žiadny okamžitý dopad. „Pre Európu je to zlá správa … Pokúsime sa túto situáciu využiť na to, aby sme si uvedomili, prečo sa to stalo. A stalo sa to preto, že tento koncept, vytvorený pred nejakým časom, už v Európe nie je populárny,“ povedal šéf poľskej diplomacie pre televíznu stanicu TV Republika.
9.23: Brusel musí počúvať hlas ľudu a poskytnúť správne odpovede na zásadné otázky, akou je napríklad migrácia. V reakcii na výsledky referenda o budúcnosti Británie v Európskej únii to povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Migrácia podľa neho hrala v debate o brexite ústrednú úlohu.
„Brusel musí počúvať hlas ľudu, to je najväčšie poučenie z tohto rozhodnutia,“ uviedol Orbán. Briti podľa neho neboli spokojní s tým, ako Európska únia reagovala na migračnú krízu. „Prečo je Maďarsko v EÚ? Maďarsko je v EÚ, pretože veríme v silnú Európu,“ povedal Orbán. „Ale Európa je silná len vtedy, ak dokáže dať odpovede na zásadné otázky, akou je napríklad imigrácia, ktoré by Európu posilnili, nie ju oslabili,“ dodal s tým, že sa EÚ nepodarilo na migračnú krízu uspokojivo reagovať.
Krajiny višegrádskej štvorky (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) sa podľa Orbána čoskoro stretnú, aby sa poradili o reakcii na výsledok referenda. Na otázku, čo sa stane s Maďarmi, ktorí pracujú v Európskej únii, Orbán odpovedal, že sa ich status zrejme stanoví v osobitnej dohode, ktorú EÚ uzavrie s Londýnom.
9.19: Európske akcie začali piatkové obchodovanie prudkým poklesom. Hlavný index britských akcií FTSE 100 stráca zhruba osem percent, nemecký index DAX si odpisuje okolo desať percent. Hlboké straty má ale aj širší trh, paneurópsky index FTSEurofirst 300 krátko po začatí odpisoval asi šesť percent na zhruba 1275 bodov. Masívny prepad zažívajú najmä akcie európskych bánk, strácajú od desať do 30 percent.
9.04: Rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz nevylučuje, že vystúpenie Británie z Európskej únie vyvolá dominový efekt a požaduje európske reformy. Zároveň je presvedčený, že EÚ brexit prežije. Rakúskemu rozhlasu Kurz povedal, že ak z dvadsaťosmičky odchádza jeden z najväčších členských štátov, tak „nemôže zostať kameň na kameni“.
8.30: Francúzsko a ďalšie krajiny Európskej únie by mali vypísať referendá o odchode z únie. Uviedla to šéfka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová v reakcii na výsledky britského hlasovania, v ktorom zvíťazili zástancovia brexitu, teda britského vystúpenia z EÚ. (Viac v článku: Francúzsko a Holandsko vyzvali na referendá o vystúpení krajín z EÚ)
8.30: Vystúpenie z Európskej únie rieši článok 50 Lisabonskej zmluvy. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, musí oznámiť svoj úmysel Európskej rade. S ohľadom na jej usmernenia EÚ dohodne a uzavrie s takým štátom dohodu o podmienkach jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s úniou. (Viac v článku: Proces odchodu Británie z EÚ môže trvať až sedem rokov)
8.30: Veľká Británia sa vo štvrtok rozhodla odísť z Európskej únie. Výsledok referenda, ktorý miestni komentátori označujú ako zemetrasenie, bude mať ďalekosiahle dôsledky pre Britániu i pre Európsku úniu. (Viac v článku: Britániu po víťazstve brexitu čaká politické zemetrasenie)
8.30: Podľa konečných výsledkov britského referenda zvíťazili zástancovia vystúpenia z EÚ pomerom 51,9 ku 48,1 percenta. Po sčítaní hlasov vo všetkých 382 volebných obvodoch sa pre brexit vyslovilo 17,4 milióna voličov, proti bolo 16,1 milióna, informovala stanica BBC. Volebná účasť bola 72,2 percenta, čo je približne o šesť percent viac ako v minulých voľbách.
Zástancovia odchode z EÚ zvíťazili podľa analýz britských televíznych staníc zvlášť na vidieku a v menších mestách. Stúpenci zotrvania sa márne spoliehali na presvedčivú výhru vo veľkomestách, ktoré síce ovládli, ale väčšinou s neveľkým náskokom. V miestach, ktoré hlasovali za zotrvanie v EÚ, bola tiež všeobecne nižšia účasť ako v protiunijních baštách. (Viac v článku: Brexit. Veľká Británia sa rozhodla odísť z Európskej únie)