Podľa neho je na krízu EÚ stále odpoveďou integrácia. "Jej prehĺbenie však má byť dobrovoľné. Kto sa na ňom nechce podieľať, nech odíde,“ tvrdí Rupnik.
Prečo Briti volili, ako volili?
Premiér David Cameron sa rozhodol organizáciou referenda o Európske únii vyriešiť vnútrostranícky problém s euroskeptikmi. Ale keď skúsite všeľudové hlasovanie, tak je v hre príliš veľa vecí. Bola to voľba proti elitám, pretože tie dlhé roky v Británii predstavovali proeurópsky konsenzus. Bolo to hlasovanie proti otvorenosti dnešného globalizovaného sveta, ktorú reprezentuje migrácia.
Podobné nálady vidíme aj inde.
Samozrejme. Je to problém takpovediac elitného konsenzu pre globalizáciu a problém otvoreného sveta a migrácie. Nie všade sa však preto zorganizuje referendum, aby sa tieto nálady a reakcie mohli naplno prejaviť. Je to veľmi nezodpovedná vec. Pri referende bola v stávke budúcnosť Británie a budúcnosť Európy. Boli predhodené náladám verejnosti, ktorá je veľmi emocionálna vo veciach, ako sú národná identita, zvrchovanosť a strach z migrácie. No, keď do hry vkladám budúcnosť Británie a budúcnosť Európy, tak by som mal pozorne vážiť slová.
Môže sa stať, že Británia ako jednotná krajina referendum neprežije?
Prvý je problém so Škótskom, ktoré je proeurópske. Preň môže byť brexit niečo, čo je proti jeho záujmom. Tak škótsky národ povie, že chce ďalšie referendum (jedno hlasovanie o samostatnosti už v Škótsku bolo v roku 2014, pozn. red.). Británia teraz hlasovala za brexit. Ale Škóti povedia, že oni sú súčasťou Spojeného kráľovstva, ale v rámci EÚ. Takže, keď s ňou chce niekto skončiť, tak Škótsko možno vystúpi zo Spojeného kráľovstva, aby v únii zostalo. Severné Írsko sa zase môže snažiť o spojenie s Írskom. Teda by zostalo v únii. Otázkou je, či urýchli brexit rozpad Veľkej Británie. Nejde teda už len o vonkajšie vystúpenie z EÚ. Ale brexit vedie k rozpadu, či lepšie povedané rozkladu Británie. Vidíme teraz, aká to bola hazardná a nezodpovedná hra.
Hrozí nebezpečenstvo, že budeme zahľadení do seba, do vnútorných problémov.
Čo to znamená pre EÚ?
Hlavný dosah bude na Britániu. Ale Európa, ktorá sa desaťročia postupne integruje a zároveň sa rozširuje, je zrazu poškodená a ochromená.
Ako bude únie reagovať?
Niektoré politické sily, národovecké a protierurópske strany v rôznych krajinách budú v pokušení žiadať podobné referendum. Po brexite sa najbližšie dva roky, ak nie dlhšie, bude Európa venovať vnútornému problému, ako postupne vyriešiť britský odchod. Sme totiž mimoriadne prepojení ekonomicky, finančne, spoločensky, inštitucionálne a právne. Je to mimoriadne zložité. Británia bola súčasťou európskeho spoločenstva viac ako 40 rokov. Je to dlhá doba. Hrozí nebezpečenstvo, že budeme zahľadení do seba, do vnútorných problémov.
Z akého dôvodu je to nebezpečné?
Čelíme obrovským politickým a ekonomickým výzvam okolo nás, v našom susedstve. Namiesto toho, aby sme pripravovali Európu na budúcnosť 21. storočia, riešime zložitý britský rozvod.
Po brexite však z EÚ od mnohých politikov znie, že únia musí brať do úvahy výsledok referenda a sama sa musí zmeniť. Na čo by sme sa mali sústrediť?
EÚ môže brať brexit ako výzvu. Môže sa odraziť od kritického britského argumentu, že sa stará o príliš veľa vecí. A teda by azda bolo dobré zredukovať šírku jej pôsobenia a viac sa sústrediť na podstatné záležitosť. Robiť menej vecí, ale robiť ich lepšie a dôkladnejšie. Je to jeden popud pre úniu. Aby robila menej vecí, ale aby ich robila lepšie. Ďalším popudom, najmä pre zakladateľské krajiny európskeho projektu, je návrat ku koreňom.
V čom tento návrat spočíva?
Vráťme sa k tomu, čo je pôvodné poslanie Európskej únie. Je to politický projekt. Počas jeho vývoja vstúpilo doň mnoho krajín, vrátane Británie, ktoré brali EÚ ako ekonomický projekt. Vnímali to tak, že bezpečnosť je NATO a USA, že politika a demokracia sú národné štáty. A že únia je spoločný trh a rôzne vymoženosti, ktoré z neho čerpáme. Myslím si, že je to zlé a chybné poňatie projektu. Bolo rozšírené nielen v Británii, ale aj v strednej a vo východnej Európe. Tento región sa v tom s Londýnom v mnohom zhodoval. Možno aj preto bude brexit pre krajiny strednej a východnej Európy o to väčším šokom. Je to však výzva pre zakladateľské krajiny vrátiť sa k pôvodnému poslaniu únie, ktoré bolo politické. Jej ekonomické nástroje boli len prostriedkom, ako dosiahnuť uzmierenie po druhej svetovej vojne, ako zabrániť nacionalizmu, ako sa vyhnúť konfliktu. Proti všetkému, čo sa teraz šíri v Európe.
Foto: SITA/AP, Bram Janssen
Bude to súboj EÚ verzus nacionalizmus?
Britský nacionalizmus vrcholí a podobné hnutie vidíme všade v Európe. Možno nie v rovnakej podobe, ale, ako som povedal, sledujeme nástup národoveckých, antieurópskych a xenofóbnych strán. Vo východnej Európe sú už aj niekde pri moci. V západnej Európe sú zatiaľ iba v opozícii. Ale máme ich všade. Preto môže únia zvažovať návrat ku koreňom. K mierovému politickému projektu. Budeme však azda spolupracovať v menšej zostave. Znamená to, že nie je potrebné nútiť všetkých do všetkého. Jadrom únie môže byť eurozóna.
Všetci vieme, že rovnaká mena vyžaduje spoločné fiškálne a rozpočtové postupy. Ale to je postavené na politických základoch. Prehĺbenie integrácie však má byť dobrovoľné. Kto sa na ňom nechce podieľať, nech odíde. Ale tí, čo chcú zostať, majú príležitosť prehĺbiť integráciu a vytvoriť akési politické jadro únie. A potom budeme mať druhý sled krajín, ktorý môže byť zónou voľného obchodu. Mohlo by ho tvoriť 28 štátov a môže ich byť aj viac. Táto druhá skupina krajín by však už bola v úplne inom postavení.
Pre strednú Európu to bude výzva. Bude si musieť povedať, kam chce patriť, čo je jej záujmom.
Možnosti, ktoré ste načrtli, by však asi znamenali, že štruktúra Európskej únie by sa úplne zmenila a iným spôsobom by museli fungovať aj inštitúcie.
Áno. Nie je vylúčené, že ak by jadrom únie bola eurozóna, tak bude mať aj špeciálne inštitúcie, ktoré budú platiť len pre ňu. Spoločná mena a prepojenie ekonomickej, fiškálnej a rozpočtovej politiky by si vyžadovalo demokratickú legitimitu. Mohla by to byť aj druhá komora Európskeho parlamentu, ktorá by sa týkala eurozóny. Možných scenárov je viacero. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že po 60 rokoch integrácie brexit možno naštartoval proces rozpadu. To je pesimistický scenár. Ale azda pravdepodobnejšou odpoveďou na výsledok referenda je diferencovaná integrácia. Že bude skupina krajín, ktoré ju budú chcieť prehĺbiť. A ďalšie štáty sa zase uspokoja s voľnejšími vzťahmi v rámci európskeho projektu. K tejto skupine by mohli patriť krajiny ako Poľsko. Pre strednú Európu to bude výzva. Bude si musieť povedať, kam chce patriť, čo je jej záujmom. Nebude to len o tom, koľko peňazí dostane z európskeho rozpočtu. Ale aj o vízii strednej Európy. Čo je jej geopolitickou prioritou. Jedna vec je, keď ste na Britských ostrovoch. Ale iná je žiť v strednej a vo východnej Európe a pozrieť sa na mapu, kde vidíte nepokoje u susedov. Tento región sa bude musieť rozhodnúť, kam chce patriť.
Keď hovoríte o nepokojnom susedstve, nakoľko mala na výsledok referenda v Británii vplyv utečenecká kríza?
Výrazne ho ovplyvnila. Politika strachu je založená na pocite straty kontroly nad hranicami. Súvisí aj s ekonomickou situáciou a finančnými trhmi, ktoré nekontrolujete. Čo vidieť aj na páde britskej libry. No stratu kontroly si väčšina Európanov stotožňuje najmä s migračnou krízou. Krajiny ju nedokázali zvládnuť. Nie je to pritom len záležitosť posledného roka. Ľudia si kladú otázku, kto môže za stratu kontroly a otvorené hranice. Odpovedajú si, že je to Európa. Zrušil ich predsa európsky projekt, ktorý sa spoliehal na existenciu vonkajších hraníc, ktoré však nie je schopný ochrániť. V Británii však nie je migračná otázka spätá len s utečeneckou krízou. V kampani sa hlavne prejavilo, a bol som tým až šokovaný, že Briti si sťažovali, že majú vo svojich mestách priveľa Poliakov, Litovcov Rumunov či Bulharov. Že sa už necítia doma, že prisťahovalci len zneužívajú sociálny systém.
Zrazu sa vonkajšia a vnútorná migrácia prelínajú. Pritom na voľnom pohybe osôb sme sa v rámci únie dohodli. Ako sme súhlasili aj s tým, že budeme kontrolovať vonkajšie hranice. No Briti videli každý večer v televízii, že brány do Európy sú otvorené. A tiež sledovali, že za posledných 10 rokov sa do Británie masívne presunuli obyvatelia niektorých východoeurópskych krajín. Tieto dve témy sa premiešali a výsledkom je odmietnutie členstva v únii. Budú s tým pracovať aj všetky populisticko-nacionalistické strany.
Dá sa niečo robiť s tým, že ľudia majú pocit, že stratili kontrolu, nedôverujú elitám?
Pre väčšinu ľudí je podstatné, ako bude fungovať hospodárstvo. EÚ by mala ukázať, že je najlepšou odpoveďou na globálnu transformáciu ekonomiky. Ľudia vnímajú úniu ako nástroj globalizácie. Európa musí presvedčiť občanov, že je odpoveďou na ňu. Lebo globalizácie je výzva. Únia musí mať rozmer toho, že ju dokáže spracovať. To isté sa týka otázky bezpečnosti. Ľudia sa obávajú terorizmu či migrácie. Aj to využívajú protieurópske strany. Lenže žiadna z našich krajín nemá schopnosti vyriešiť tieto výzvy samotná. Zoberte si akýkoľvek vážnejší bezpečnostný problém, nech je to čokoľvek. Keď hľadáte konkrétne riešenie, tak je to európske riešenie.
Čiže opäť je podľa vás odpoveďou integrácia?
Všetko by sme zrušili a vrátili sa k hraniciam národných štátov aj mikroštátov vo východnej Európe? Lenže to bude mať nielen ekonomické dosahy. Ovplyvní to všetko, na čo sme si za posledné štvrťstoročie zvykli. Druhou možnosťou je chrániť vonkajšie hranice. Pokiaľ schengenské a azylové pravidlá nefungujú, musíme to okamžite dôveryhodne vyriešiť. Európa musí ukázať, že je skutočnou odpoveďou na problémy dnešného sveta.
Ale možno úplne najdôležitejšou výzvou pre politikov je, aby prestali všetko zvaľovať na EÚ. Len čo sa vyskytne nejaký problém, tak to vidíme. Musí to už prestať. Ak chceme, aby únia veci riešila, musíme brať ohľad na tento spoločný projekt. EÚ nie je samozrejmosť. Možno si na to ľudia aj vo východnej Európe príliš zvykli, keďže únia tu bola aj v roku 1989. Azda predpokladajú, že tu bude navždy. Po brexite vieme, že únia nie je samozrejmosťou. Je to veľká zodpovednosť pre našich politikov. Uvidíme, či ju zvládnu.