Británia a únia: Ani vo vnútri, ani mimo?

Chce tábor odtrhnutia sa Británie od Európskej únie tak trochu v únii zostať? "Nemôžem už viac zdôrazniť, že Británia je súčasťou Európy a vždy ňou bude. Stále budeme mať intenzívnu a ešte intenzívnejšiu európsku spoluprácu v mnohých oblastiach. Práva občanov EÚ budú v tejto krajine plne chránené a to isté platí o Britoch v únii,“ napísal v komentári pre denník Daily Telegraph Boris Johnson, bývalý londýnsky starosta a líder odporcov únie.

28.06.2016 14:00
Boris Johnson, brexit, veľká británia Foto: ,
Jeden z lídrov kampane za brexit Boris Johnson je momentálne favoritom na funkciu britského premiéra. No v tejto pozícii bude musieť viesť rokovania o vzťahoch krajiny s EÚ.
debata (42)

"Ľudia z Británie budú mať stále možnosť ísť do EÚ a pracovať tam, žiť tam, študovať, kúpiť si dom, usadiť sa,“ tvrdí Johnson.

Novinový komentár konzervatívneho politika je v podstate prvým trocha obsiahlejším materiálom, ktorý od štvrtkového referenda o únii bola Británia schopná ponúknuť európskym partnerom. Na sociálnej sieti Twitter to ironicky komentoval labouristický poslanec Jonathan Reynolds: Boris má konečne plán. Chce vstúpiť do EÚ.

To je asi trocha prehnané. Ale zdá sa, že Johnson naznačuje, že vzťah Británie a únie by sa po brexite mohol podobať na nórsky model. A že krajina chce mať prístup na spoločný európsky trh a byť súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru.

No hlavnou prekážkou v tomto môže byť voľný pohyb osôb. Johnson chce pracovnú migráciu obmedziť tak, aby zodpovedala potrebám obchodu a priemyslu. Nie je vôbec jasné, ako to chce dosiahnuť a čo to znamená. Nórsko však voľný pohyb osôb rešpektuje a prispieva aj do rozpočtu únie. Zatiaľ to vyzerá, že Johnson by rád zachoval hlavné výhody vzťahov s EÚ, ale chce obmedziť pracovné práva občanov únie.

Všetko sú to však zatiaľ len úvahy. Otázkou je, kedy Brusel a Londýn začnú rokovania na základe článku 50 Lisabonskej zmluvy. Tie by pritom mali viesť k dohode o vystúpení Británie z EÚ a následne k vyriešeniu vzťahov medzi oboma stranami.

Po referende, ktoré sa skončilo pomerom 51,9 k 48,1 p­ercenta v prospech brexitu, oznámil britský premiér David Cameron, že rezignuje. Ale až po vyriešení otázky líderstva v jeho Konzervatívnej strane. Čo bude asi v októbri. Aj včera Cameron povedal, že sa niet kam ponáhľať.

"V tejto chvíli nezačneme formálnu procedúru vedúcu k opusteniu Európskej únie,“ vyhlásil úradujúci premiér. "Je to naše suverénne rozhodnutie, závisí to od Británie a len od Británie,“ povedal včera Cameron v parlamente.

Už dnes sa začína summit lídrov EÚ, na ktorom sa zúčastní aj britský premiér. Ale 27 zostávajúcich krajín únie sa bude neformálne rozprávať aj o brexite. Niektoré štáty preferujú, aby sa rokovania s Britániou začali čo najrýchlejšie. Po brexite je tak celá únia plná diplomatickej aktivity. Včera sa v Berlíne stretli nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident François Hollande, taliansky premiér Matteo Renzi a stály predseda Európskej rady Donald Tusk. Merkelová vyhlásila, že rozumie tomu, že Británia potrebuje nejaký čas na to, aby začala rokovanie. No podľa nemeckej političky je potrebné sa postupne pohnúť vpred. "Nemôžeme si dovoliť predlžovať túto hru na čakanie, pretože by to bolo zlé pre ekonomiku oboch strán, EÚ a Británie,“ citovala Merkelovú agentúra Bloomberg.

O brexite sa diskutovalo aj v Prahe. Stretli sa tam ministri zahraničných vecí visegrádskej štvorky, Nemecka a Francúzska.

"Treba zosúladiť právny stav a politickú realitu. Právne je Británia stále plnohodnotným členom Európskej únie, ale politicky, vzhľadom na výsledky referenda, je už v odlišnej situácii,“ uviedol podľa rezortu diplomacie na schôdzke slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. "To sa zosúladí až aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý sa vzťahuje na vystúpenie členskej krajiny z EÚ. Netreba sa, samozrejme, príliš ponáhľať, proces si vyžiada istý čas, ale nemožno to odkladať, lebo inak vznikne priestor pre rôzne interpretácie. Navyše ľudia v Británii aj v EÚ si zaslúžia vedieť, čo presne im britské rozhodnutie o odchode z EÚ prinesie,“ uviedol Lajčák.

Od 1. júla Slovensko predsedá únii. Preto Lajčák vyhlásil, že krajina je pripravená usporiadať neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí 27 členských štátov EÚ k následkom britského referenda na budúcnosť Európy.

Podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy rokovania o vystúpení krajiny z únie môžu trvať dva roky. Po súhlase Európskej rady a členských štátov aj dlhšie.

"Dva roky sú dosť dlhá doba na to, aby sa podarilo dosiahnuť spravodlivú a legitímnu dohodu,“ uviedla pre Pravdu Anna Visvizi, odborníčka na politiku a ekonomiku EÚ z DEREE – Americkej vysokej školy v Grécku.

Podľa expertky dokonca rokovania môžu viesť k tomu, aby v podstate zrušili vplyv vystúpenia Británie na EÚ. "Mohlo by sa podariť dosiahnuť prepracovanie sľubov, ktoré viedli k hlasovaniu a ku koncu Británie v únii, bez toho, aby to znamenalo zásadné politické škody pre budúcnosť,“ zostáva optimistická Visvizi.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Veľká Británia #Brexit #predsedníctvo v Rade EÚ #Boris Johnson