Lajčák: Po brexite musíme zmeniť úniu. Nesmieme zlyhať

, 01.07.2016 14:00
miroslav lajčák, minister zahraničných vecí,...
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý má na starosti koordináciu slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Autor: ,

"Trúfam si povedať, že neverím, že je momentálne na Slovensku človek, ktorý nevie, že máme predsedníctvo Rady Európskej únie,“ povedal pre Pravdu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Podpredseda vlády priznáva aj obavy. "Keby sa stalo niečo negatívne, považoval by som to za svoje zlyhanie,“ uviedol. Slovensko dnes preberá predsedníctvo Rady EÚ od Holandska a v tejto funkcii bude pôsobiť do 31. decembra 2016.

Tesne pred začiatkom predsedníctva Slovenska v Rade EÚ ste navštívili Londýn. Británia je aj po hlasovaní o brexite stále súčasťou Európskej únie. Čo Londýn očakáva od slovenského predsedníctva?
Británia má veľké očakávania od EÚ a v tomto kontexte aj od slovenského predsedníctva. Krajina je v situácii, keď si sama dovnútra vyjasňuje, čo sa naozaj stalo a čo si jej občania odhlasovali. Podporili odchod z únie, ale neexistuje žiadna predstava o budúcom usporiadaní vzťahov. Rozhodnutie prijme až nový premiér. Odborné zložky pripravujú podklady, aby bolo jasné, aké sú možnosti. Británia očakáva, že sa k nej EÚ bude správať ako k plnohodnotnému členovi, ktorým stále je. A tiež napĺňa aj svoje finančné záväzky. Británia citlivo reaguje na isté nepriateľské vyjadrenia, ktoré prichádzajú z niektorých európskych adries. Londýn upozorňuje na jednu vec, ktorú si aj na Slovensku veľmi dobre uvedomujeme. A to, že Británia zostane naším silným partnerom. Mali by sme mať obojstranný záujem, aby boli naše vzťahy čo najužšie a najlepšie. Vyháňaním a vylučovaním Británie sa zhoršujú predpoklady na to, aby sme sa dohodli. Iba tým povzbudzujeme tých, ktorí boli za odchod z únie, a oslabujeme tých, ktorí boli za zotrvanie.

Aká bude úloha slovenského predsedníctva pri rokovaniach s Britániou?
Predstava o našej úlohe je pomerne zreteľná v tom, že rokovania sa musia uskutočniť tak, aby v nich výraznú úlohu zohrávali členské krajiny. Európsky parlament (EP) aj Európska komisia (EK) majú na to trocha iný pohľad. Vyhlásenie európskych lídrov však veľmi jasne hovorí to isté, čo si myslí Slovensko. V usmernení rokovaní aj v celom procese musia hrať členské štáty únie silnú úlohu. Na šesť mesiacov ich teraz reprezentuje Slovensko. Aj preto sme sa dohodli a bol akceptovaný návrh premiéra Roberta Fica, aby sa lídri krajín EÚ stretli v Bratislave a hovorili o reflexii budúcnosti únie. Prakticky okamžite to naši európski partneri prijali. Čiže už je to jedna viditeľná úloha nášho predsedníctva. Spočíva v tom, že Slovensko ako čestný sprostredkovateľ ponúklo zázemie, aby sa lídri stretli. Ako bude proces vyzerať, nie je ešte jasné. Ale členské krajiny v ňom zohrajú úlohu a ich tvárou a hlasom je teraz Slovensko?

O čom sa bude dvadsaťsedmička rozprávať aj v Bratislave?
Musíme hovoriť o nastavení vzťahov s Britániou. Aby sme si aj my schválili nejaký mandát. Sú jasné dva princípy. Rokovania s Britániou sa nezačnú bez spustenia článku 50 Lisabonskej zmluvy. A akýkoľvek budúci vzťah bude založený na prísnej rovnováhe práv a povinností, výhod a zodpovedností. Sú to dva logické princípy. Ide však o obrovské množstvo detailov. Lisabonská zmluva v článku 50 hovorí o tom, že usmernenie dáva Európska rada. Je jasné, že v tom budú zapojené aj inštitúcie, ale nemôžu to byť len ony. Druhou našou reflexiou do vnútra EÚ musí byť, prečo prehrávame všeľudové hlasovania. Prečo sme boli neúspešní v referendách v Británii, Holandsku či v Dánsku.

Prečo?
Po referende v Británii všetci hovoria to isté. Že treba robiť veci inak, že ich je potrebné robiť lepšie, že máme mať inú úniu. Keď však tieto slová rozmeníme na drobné, tak si pod tou inou a lepšou úniou všetci predstavujú rôzne veci. Musíme sa zjednotiť. To môžu rozhodnúť len legitímne zvolení lídri v jednotlivých krajinách. Oni si to uvedomujú. Únia musí byť bližšie k ľuďom, bližšia k témam, ktorými občania žijú, menej komplikovaná vo svojom vyjadrovaní, menej byrokratická vo svojich procesoch a menej odtrhnutá od reality.

Ale toto sú slová, ktoré počúvame na adresu EÚ už roky. Bude brexit podnetom na skutočne veľké zmeny alebo tie opäť zostanú v rétorickej rovine?
Zostávalo to v rétorickej rovine. Keď to však bude rovnaké aj po brexite, tak by to bolo zlyhanie a nevyužitie obrovskej príležitosti niečo s tým urobiť. Trend v únii nie je dobrý. EÚ sa vzďaľuje ľudom. Je potrebné si povedať, prečo to tak je a musíme to zvrátiť. Budú rozličné názory a očakávam nesmierne náročné rokovania. Stále máme zástancov myšlienky únie, ktorá si bude stále bližšie, zástancov federalizovanej EÚ. Vidíte, že europarlament vidí riešenie v tom, že sa posilnia jeho kompetencie, že sa mu podriadi Európska komisia a že sa zásade vytvorí európsky superštát. Táto myšlienka však naozaj nemá podporu medzi členskými krajinami. Štáty hovoria o niečom inom. Aby únia mala len toľko kompetencií, koľko je nevyhnutné. A všetko, čo vieme riešiť na národnej úrovni, sa má na ňu vrátiť. Nebude to ľahké. Otvorene hovorím, že sa tomu budú inštitúcie brániť.

Členské štáty nemajú jednotný názor.
Finančná a migračná kríza ukázali, že únia je projektom do dobrého počasia. Ale keď príde búrka, sme stratení. V prípade finančnej krízy nám trvalo takmer dva roky, kým sme začali produkovať riešenia. Čo sa týka migračnej krízy, tak naďalej vidíme snahu riešiť to od stola a strihať nás podľa jedného metra. Nepríjemne nás zaskočila aj neochota počúvať iné názory. Bola tu snaha silou, v danom prípade kvalifikovanou väčšinou, presadiť rozhodnutia bez ohľadu na to, že s nimi mala časť členských krajín problém. Takýmto prístupom súčasné dilemy EÚ nevyriešime.

Slovensko je krajinou, kde v roku 2014 vo voľbách do Európskeho parlamentu hlasovalo 13 percent ľudí. Môže to zmeniť predsedníctvo?
Trúfam si povedať, že neverím, že je momentálne na Slovensku človek, ktorý nevie, že máme predsedníctvo Rady EÚ. Už tým sme európsku myšlienku istým spôsobom dostali do centra diania. Možno som naivný, ale verím, že keď si u nás budú podávať kľučky najdôležitejší európski politici, tak ľudia budú jasne vidieť, že sme súčasťou rodiny, že spolu hľadáme riešenia. Boli by sme veľmi radi, keby predsedníctvo posilnilo pozitívny prístup k EÚ.

Aký je teda váš tip na to, koľko Slovákov bude hlasovať vo voľbách do europarlamentu v roku 2019?
S tými voľbami je potrebné niečo urobiť a je to zlyhanie celej politickej generácie. Mohli sa spojiť s iným hlasovaním, no chýbala politická vôľa. A tam, kde nie je vôľa, tam je hanba. Slovensko bolo účasťou vo voľbách do EP vždy na poslednom mieste a ešte sme prekonávali aj vlastné negatívne rekordy. Trápi má to. Rozhodnutie je v rukách parlamentu. Verím, že to trápi aj väčšinu poslancov a pri príprave na budúce voľby to zohľadnia.

Momentálne sa veľká pozornosť Slovenska sústredí na problémy ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Možno sa ne neho budú pýtať aj zahraničné médiá v súvislosti s predsedníctvom.
S plnou vážnosťou chcem povedať, že na Slovensku preceňujeme dosah našich vnútropolitických problémov na dianie v Európe. Vytvárame si obraz, akoby všetci okolo nás boli oázou stability a nevyjasnené problémy sme mali len my. Zďaleka to tak nie je. Samotný fakt, že my neregistrujeme pohyby v susedných krajinách, je odpoveďou na to, či susedné štáty nejakým dramatickým spôsobom prežívajú, čo sa deje u nás. Nechcem tým nič bagatelizovať. Je jasné, že je potrebné ukázať, že máme funkčný systém politických a ústavných inštitúcií. Ale myslieť si, že sa niekto v Európe prebúdza s tým, že čo je nové v Bratislave…

V momente nášho predsedníctva sa azda niekto prebúdza s tým, že čo je nové v Bratislave?
V tomto zmysle môžem potvrdiť, že za mnou chodia partneri. Chcú vedieť, čo si predsednícka krajina myslí o nastolených európskych témach. To je pozitívne. Každý štát však čelí vlastným výzvam a skúškam. Slovensko nie je výnimkou. Snahu tieto debaty zneužiť na poškodenie predsedníctva však považujem za hrubo nezodpovednú a za neúctu k štátu. A to, že sú ohlásené nejaké demonštrácie na začiatok predsedníctva, považujem za neférové k Slovensku a predsedníctvu. Nemám sympatie k niekomu, kto chce poškodiť štát. Celý život pomáham posilňovať Slovensko. Očividne sú však ľudia, ktorí sa riadia filozofiou, čím horšie pre štát, tým lepšie pre nich. Komu pomôže, keď si urobíme hanbu?

Nikomu. Ale je zjavné, že sú tu ľudia, ktorí sa pýtajú, či hanbu nerobí jeden z členov slovenskej vlády.
Na to môžeme mať rôzne názory. Ale pokiaľ žijeme v právnom štáte, tak je potrebné, aby inštitúcie štátu fungovali.

Vláda schválila priority predsedníctva. Prečo sa zameriavame na štyri oblasti?
Materiál má niekoľko častí. Prvou je politický rámec. Preto sme čakali so schválením tak dlho. Museli sme v ňom odraziť výsledky referenda, dianie po ňom a najmä závery Európskej rady. Opisujem, v akej situácii preberáme predsedníctvo. Druhá časť hovorí o našich prioritách. Máme ich štyri. Hospodársky silná Európa. Posilnený vnútorný trh s dôrazom na digitálny trh a Energetickú únie. Udržateľná migračná a azylová politika. A štvrtou je EÚ ako globálny hráč. Rozmieňame tieto priority na drobné. Tretia časť materiálu hovorí o tom, kde sa nachádzame v jednotlivých agendách. Teda to, čo sme prebrali od Holanďanov. A kde by sme chceli asi byť, keď predsedníctvo odovzdáme Malte. Nie je to len v rukách predsedníctva. Na to je potrebný konsenzus. Ani Holanďania mnoho vecí nesplnili. Ale ich predsedníctvo je hodnotené vysoko. Nepreberáme predsedníctvo v bode nula. Máme agendu, ktorú posúvame dopredu aj s ohľadom na naše priority a politickú debatu v EÚ poznamenanú brexitom.

Čoho sa v súvislosti s predsedníctvom najviac obávate?
Som členom vlády povereným koordináciou a prípravou predsedníctva. Viem najlepšie, koľko práce je za tým. Práce, ktorá sa za štyri roky stupňovala. Každý deň sa obávam toho, aby sa nestalo niečo negatívne, lebo by som to považoval za svoje zlyhanie. Želám si pre ľudí, ktorí sa na príprave predsedníctva podieľali, aby cítili zadosťučinenie. Viem, že odviedli skvelú prácu. Ale dôležité je, aby sme to vedeli aj predať. Aj preto som citlivý na pokusy na Slovensku poškodiť predsedníctvo.

Na čo sa tešíte?
Nemôžem povedať, že sa na niečo špeciálne teším. Ale istým spôsobom sa celý môj tím teší na to, keď sa to začne. Je to taký posledný odpočet, ako autá formuly 1 na štarte. Ale keď predsedníctvo začne, už musíme ísť ďalej. Chcel by som, aby sa kvalitne odvedená príprava pretavila do úspešného predsedníctva. Aby ho nepoškodili veci, ktoré sú mimo nás, ale ani také, ktoré máme v rukách.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Miroslav Lajčák #minister zahraničných vecí #predsedníctvo v Rade EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku