„Štát Izrael a židovský ľud smútia nad smrťou Elieho Wiesela,“ uviedol izraelský premiér Benjamin Netanjahu, podľa ktorého Wiesel zosobňoval svojou výnimočnou osobnosťou „víťazstvo ľudského ducha nad krutosťou a zlom“. Izraelský prezident Reuven Rivlin ocenil Wiesela ako bojovníka proti nenávisti.
Americký prezident Barack Obama židovského spisovateľa označil za „jeden z veľkých morálnych hlasov našej doby“ a „svedomie sveta“. Wiesel podľa neho bol okrem iného „živým pomníkom“ holokaustu.
Wiesel dokázal ako očitý svedok „udržiavať nažive spomienku na najtemnejšie roky nemeckých dejín a varovať predovšetkým mladých ľudí pred nebezpečenstvom pravicového extrémizmu“, napísal v kondolenčným liste nemecký prezident Joachim Gauck. Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier ocenil Wiesela ako „neúnavného bojovníka proti nenávisti, neznášanlivosti a násiliu“.
Wiesel vydal štyri desiatky románov, poviedkových zbierok a esejí, z ktorých sa väčšina zaoberá holokaustom a otázkami, prečo k nemu došlo a ako s takým otrasným zážitkom možno žiť. Wiesela, ktorý sa narodil v židovskej chasidskej komunite na severe Rumunska, v pätnástich rokoch aj s rodinou zaradili do transportu. Z rodiny prežil iba on a dve jeho staršie sestry. Matka a tretia sestra zahynuli v Osvienčime. Otec, s ktorým dlho spoločne znášal útrapy táborov smrti, zomrel počas takzvaného pochodu smrti do Buchenwaldu.
Podľa francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda bol Wiesel „veľkým humanistom a neúnavným obhajcom mieru“. „Našou úlohou je žiť v duchu ním zosobnených hodnôt,“ uviedol francúzsky šéfdiplomat Jean-Marc Ayrault.
Wieselovou smrťou ľudstvo prišlo o svojho učiteľa, uviedol Medzinárodný osvienčimský výbor. „Elie Wiesel bol jedným z veľkých židovských učiteľov a mysliteľov uplynulých sto rokov,“ reagoval Svetový židovský kongres.
„Jad Vašem smúti nad odchodom preživšieho holokaustu Elieho Wiesela, laureáta Nobelovej ceny, presláveného autora,“ uviedol jeruzalemský pamätník na internetovej sociálnej sieti twitter.
Svedok doby
Po druhej svetovej vojne žil vo Francúzsku, kde študoval na Sorbone a potom pracoval ako novinár. Neskôr žil v USA, kde prednášal humanitné vedy na univerzite v Bostone.
V češtine začali vychádzať Wieselove knihy až po páde komunizmu. V českom preklade vyšli napríklad populárne knihy Biblia: Postavy a príbehy a Talmud: portréty a legendy, ďalej kniha rozhovorov Zlo a exil, spomienkový Návrat do Sighetu, Noc, Piaty syn, Príbehy proti smútku, Príbehy o nádeji alebo Príbehy o dôvere.
V roku 1986 dostal Wiesel za svoje aktivity Nobelovu cenu za mier a potom založil spoločne so svojou ženou Marion, s ktorou majú syna Elisha, Nadáciu Elieho Wiesela pre ľudstvo.
Je držiteľom aj viacerých ďalších prestížnych cien a spoločne s bývalým českým prezidentom Václavom Havlom, ktorý ho nazval „stelesneným svedomím ľudstva“, inicioval vznik pražského Fóra 2 000.