Možný konflikt v kyberpriestore má byť jednou z najdôležitejších otázok summitu, i keď nepochybne zostane v tieni záležitostí ako je vytváranie síl rýchlej reakcie alebo rozmiestnenie západných jednotiek na východnom krídle NATO. Problém spočíva v tom, že bez odborných znalostí je ťažké vôbec pochopiť koncepciu virtuálneho boja a s tým späté ohrozenia. Nebezpečenstvo v podobe ruských tankov či rakiet si možno rozhodne lepšie predstaviť.
No práve virtuálny počítačový svet je momentálne hlavnou scénou, kde na seba NATO a Rusko narážajú. Ruskí hackeri údajne ustavične skúmajú a chystajú terén na útok na slabé miesta civilnej a vojenskej infraštruktúry aliančných štátov. Ich západní kolegovia pravdepodobne robia to isté. V tejto vojne je ťažké niekoho pristihnúť pri čine a odhaliť spojenia útočníkov s vládou, a tak len vzácne zaznejú verejné obvinenia jednej z dvoch strán. Výzvedné služby radšej neprezrádzajú protivníkovi, čo vedia a čo sú schopné odhaliť.
Rusi sú vážnym súperom na virtuálnom bojisku
„Rusi sú výnimočne schopní. Pokiaľ si ich všimneš, potom si pravdepodobne priali, aby si ich videl, alebo je im to jedno,“ povedal agentúre Bloomberg Mike Buratowski z firmy pre počítačovú bezpečnosť Fidelis Cybersecurity, pracujúci okrem iného pre americkú vládu.
Američania sú presvedčení, že Rusko je na virtuálnom bojisku vážnejší súper než Čína, ktorú Washington pravidelne karhá za virtuálnu špionáž. „Nemôžem uviesť podrobnosti, ale od Rusov hrozí oveľa vážnejšie nebezpečenstvo, než sme pôvodne predpokladali,“ povedal vlani v Kongrese riaditeľ amerických spravodajských služieb James Clapper.
Počas iného prejavu v Kongrese riaditeľ Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA) Michael Rogers upozornil, že Rusi majú veľký arzenál kybernetických hrozieb, ale zatiaľ ho nepoužili. „Z hľadiska rozsahu akcií najviac hovoríme o Číne, ale z hľadiska potenciálu by sme určite ukázali na Rusko,“ vyhlásil.
Pre pochopenie, aký hrozivý môže byť virtuálny útok, stačí pripomenúť incidenty s ruskými hackermi. Najväčší rozruch vyvolal virtuálny útok na Estónsko v roku 2007, ktorý sa stal i prvou výstrahou pre NATO. Počas konfliktu o premiestnenie pomníka sovietskym vojakom z centra Tallinnu došlo k masovému útoku na estónsky internet. Na niekoľko dní ochromil množstvo bánk, úradov i najdôležitejších webových stránok. Spojenie útočníkov s ruskými úradmi nebolo jasné, ale rozsah útoku svedčil o koordinovanej akcii, nepodobajúcej sa amaterizmu bežných internetových pirátov.
Krádež údajov či ochromenie burzových systémov
V posledných rokoch sa odohralo viacero menších útokov, menej pútajúcich pozornosť, ktoré mohli zaviniť experti platení Rusmi. Cieľom sa stala i varšavská burza. V roku 2014 virtuálni lupiči ukradli údaje a ochromili časť burzových systémov. Útok zdanlivo vyzeral ako akcie stúpencov takzvaného Islamského štátu, ale za ne sa Rusi len maskovali.
Vlaňajší prienik do systémov francúzskej televízie TV5 podľa agentúry Bloomberg podnikla rovnaká skupina, ktorá napadla varšavskú burzu. Hackeri spôsobili škody za milióny eur.
Američania tvrdia, že sa v Nemecku v roku 2014 odohral ruský útok, ktorý mohol mať aj obete. Hackeri sa totiž dostali k systémom, ktoré kontrolujú hutu koncernu ThyssenKrupp. Vraj spôsobili vážnu nehodu a škody za milióny eur. ThyssenKrupp oficiálne tvrdí, že sa nič nestalo.
Virtuálne útoky s reálnymi škodami
Nepochybne sú však možné virtuálne útoky s reálnymi škodami. Neznámejšie sú akcie izraelských a amerických hackerov v Iráne, kde sa im podarilo preniknúť a vážne poškodiť systémy obohacovania uránu. Irán následky bagatelizuje.
Incidenty svedčia o rastúcom význame virtuálneho bojiska a hackeri v službách ruskej vlády môžu predstavovať reálnu hrozbu. Američania v roku 2011 vyhlásili, že aj virtuálny útok môžu považovať za útok na svoju krajinu. Už v roku 2009 vzniklo veliteľstvo, sústreďujúce v jednom mieste všetok potenciál USA na boj vo virtuálnej realite.
Avšak NATO v tejto sfére zaostáva a summit vo Varšave má byť impulzom na posilnenie. „Začali sme venovať pozornosť virtuálnemu priestoru. Dohodli sme sa, že ho pokladáme za rovnakú operačnú oblasť ako vzduch, more a súš,“ uviedol generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg.
Už skôr zaznelo, že virtuálny útok na jeden zo štátov NATO môže viesť k spusteniu článku päť a k spoločnej obrane, rovnako ako v prípade tradičného napadnutia.