Kerry, „špecialista" na minské dohody, po rokovaní s prezidentom Petrom Porošenkom Kyjevu pripomenul, že plnenie záväzkov si vyžaduje reálne zastavenie paľby na východoukrajinskom fronte, neobmedzený prístup pozorovateľov OBSE do všetkých oblastí v Donbase a odstránenie všetkých vojenských síl a techniky z frontovej línie.
USA nemenia postoj
„Musí byť úplne jasné, že Ukrajina vyvinula veľké úsilie v záujme plnenia dohôd z Minska," musel si Porošenko opätovne vypočuť od amerického diplomata. Stalo sa tak len pár hodín po tom, čo prezident USA Barack Obama a ruský líder Vladimir Putin v telefonickom rozhovore spoločne apelovali na Kyjev i odporcov súčasného ukrajinského politického vedenia v Donbase na prísne dodržiavanie záväzkov prijatých v Minsku. Predovšetkým na Kyjev, ktorý doteraz odmieta priamy dialóg s povstalcami, ústavné zmeny či uskutočnenie volieb v samozvanej Luhanskej a Doneckej republike, akceptované vládnou mocou.
Kerry ani tentoraz neprišiel do Kyjeva s prázdnymi rukami. Oznámil, že Washington poskytne humanitárnu pomoc vo výške 23 miliónov dolárov pre obyvateľov Donbasu, ktorí utrpeli škody spôsobené konfliktom. Nespresnil však konkrétne, ktorým z nich. Tým, čo žijú na území kontrolovanom vládnymi jednotkami a ťažko kontrolovateľnými nacionalistickými prápormi, alebo obyvateľom žijúcim v samozvaných republikách, ktorí najviac trpia ostreľovaním vládnymi silami.
Kvôli „vyváženiu" témy sa Kerry v Kyjeve dotkol aj plnenia minských záväzkov zo strany Moskvy. Ignoroval tak Kremľom opakovaný postoj, podľa ktorého dohody z Minska sa týkajú výlučne dialógu povstalcov v Donbase a ukrajinskej vládnej moci. Napriek tomu Kerry ich plnenie spojil s existenciou protiruských sankcií. „Ak Rusko nesplní záväzky týkajúce sa znižovania napätia, sankcie ostanú v platnosti,“ povedal americký diplomat.
Pohľad upretý na Varšavu
Prezident Porošenko sa však už vo štvrtok viac ako na plnenie minských dohôd známych ako Minsk 2 sústredil na dvojdňový varšavský summit NATO, ktorý sa začína v piatok. Ukrajincom teatrálne oznámil, že ho čakajú rokovania s lídrami USA, Nemecka, Francúzska, Británie a Talianska.
„Na summite sa uskutočnia dve mimoriadne dôležité udalosti. Prvou bude vytvorenie komisie Ukrajina – NATO na najvyššej úrovni a druhou zase unikátne stretnutie „veľkej päťky" (Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko), na ktoré pozvali aj Ukrajinu," cituje Porošenka agentúra UNIAN. Podľa ukrajinského politológa Kosť Bondarenka sa však ťažko dá očakávať niečo veľké od výsledkov relatívne krátkeho varšavského summitu.
„Pravdepodobne jedinou otázkou z úst prezidenta Porošenka, adresovanou americkému lídrovi, bude: pán Obama, to, čo mi povedali v Minsku, treba plniť alebo nie?" predpovedá kyjevský politológ. Navyše, ako pre portál GolosUA pripomenul aj ukrajinský politológ Ruslan Bortnik, dvere do NATO bude mať Kyjev ešte dlho zatvorené. Porošenkovi to napokon povedal aj Kerry. Aj keď pripustil náznaky reforiem armády podľa noriem aliancie a privítal aj prvky civilnej kontroly ozbrojených zložiek. „Vaša krajina ešte nedosiahla štádium, v ktorom je možné požiadať o členstvo v NATO," tlmočil Kerry Porošenkovi bez obalu pred rokovaním s premiérom Volodymyrom Hrojsmanom.
Ukrajinci majú ďaleko od „veľkej politiky"
Zatiaľ čo politické špičky v Kyjeve sústreďujú pozornosť na Varšavu, tisíce účastníkov akcie nazvanej Celoukrajinský protestný pochod si to v stredu namierilo pod okná parlamentu a vlády. Podľa niektorých, ako informoval portál 112.ua, 30 až 40 percent príjmu celej rodiny pohltia dnes len komunálne poplatky.
„Keď do Európy, tak aj európske platy," volali demonštranti smerom k snemovni i pod oknami kabinetu. Poslednou kvapkou do pohára nespokojnosti Ukrajincov bolo dvojnásobné zvýšenie ceny za dodávku tepla a teplej vody, ktoré začalo platiť od 1. júla.