Summit vo Varšave má definitívne potvrdiť návrat NATO na domovskú pôdu do Európy. A teda návrat k obrane vlastného územia. Do veľkej miery to súvisí s vojenským posilnením východného krídla po agresii Ruska proti Ukrajine v roku 2014. Ale aj s obavami aliančných partnerov na juhu, ktoré zase vyplývajú z nestability v ich susedstve, z nárastu extrémizmu, terorizmu a z migračnej krízy.
NATO na summite definitívne ohlási vyslanie štyroch práporov do Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšska. Pôjde dohromady asi o tritisíc vojakov. Spolu so samostatným americkým príspevkom bude mať NATO v regióne pravdepodobne do šesťtisíc mužov.
Ide o najväčšie posilnenie aliancie smerom na východ od čias studenej vojny. Lenže Rusko má len v západnom vojenskom okruhu, susediacom s Pobaltím, niekoľko armád. Kremeľ však už viac ráz oznámil, že na kroky NATO bude reagovať.
Stratégia aliancie smerom k Moskve je podľa slovenského veľvyslanca pri NATO Tomáša Valáška postavená na odstrašení a zároveň na dialógu.
„Môže sa to na prvý pohľad zdať nelogické. Ako môže NATO posilňovať prítomnosť na východnom krídle a zároveň viesť dialóg s Ruskom? Keď však nad tým pouvažujete, dáva to hlboký zmysel,“ uviedol Valášek pre Pravdu. „Odstrašenie je založené na tom, že aliancia musí prostredníctvom prítomnosti, aktualizovaných obranných plánov a občasných cvičení jasne ukázať, že stojí za svojimi členmi. Ale rovnako to musíme aj jasne komunikovať. Musíme Rusku jednoznačne povedať, čo aliancia nerobí. Teda, že to nie je agresívny plán. Stačí sa pozrieť na počty, na rozmiestnenie, na typ vysielaných jednotiek. Agresia je zo strany aliancie vojensky aj matematicky nemožná. Rozmiestnenie je čisto obranné,“ povedal slovenský ambasádor.
Valášek pripomína, že takéto ubezpečenia sú dôležité. „Diplomacia je podstatná. Sme vo veľmi napätej situácii a ju tu nanešťastie veľký priestor na nedorozumenia,“ tvrdí veľvyslanec.
Po summite vo Varšave sa 13. júla stretne Rada NATO – Rusko. A hoci Valášek zdôrazňuje potrebu tejto schôdzky, zároveň priznáva, že komunikácia s Moskvou má svoje hranice.
„Neočakávame, že naša konverzácia zo dňa na deň zmenia správanie Ruska. Chceme však dosiahnuť, aby bolo prostredníctvom nich úplne jasné, čo aliancia plánuje aj čo neplánuje urobiť. Vďaka tomu zredukujeme priestor na nedorozumenia,“ vysvetľuje Valášek. „Boli by sme však radi, keby sme sa pohli ďalej. Chceme navrhnúť Rusku lepší mechanizmus informovania sa o vojenských aktivitách. Aliancia o všetkých plánovaných cvičeniach informuje na internete. Z ruskej strany však vidíme, že vykonáva niekedy veľmi veľké cvičenia, aj v počte vyše 100-tisíc ľudí. Nemáme tam možnosť inšpekcie. NATO ju v rámci svojich cvičení pritom Moskve ponúka a Rusi na ne skutočne aj chodia,“ pripomenul Valášek.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila posilnenie východného krídla za hlboko obranný koncept. Podľa nej Rusko svojimi slovami aj skutkami podkopáva európsku bezpečnosť a znepokojuje krajiny na východe Európy. Zároveň Merkelová povedal, že ponúka Rusku vystretú ruku na dialóg. Nemecko bude líderskou krajinou jedného z práporov na východe Európy.
„Aliancia dlho riešila misiu ISAF v Afganistane. Už v roku 2014 sme však boli svedkami zamerania sa NATO na bezpečnostné problémy doma. To sa stalo kľúčovou agendou NATO,“ uviedol pre Pravdu Paal Hilde z Centra pre nórsku a bezpečnostnú politiku. „Zmena zamerania zo zahraničných operácií na tradičnú kolektívnu bezpečnosť bola podmienená krízou na Ukrajine a ruskou asertívnosťou na východe. Je veľa nedostatkov a problémov, ktorým NATO čelí. Aliancia však od posledného summitu vo Walese dokázala, že má stále dôvod na existenciu a vie sa prispôsobiť. A USA ukázali, že im na NATO a európskej bezpečnosti záleží,“ tvrdí Hilde.