Zvládne NATO, na čom sa dohodlo?

Severoatlantická aliancia má smelé plány. Dokáže ich však naplniť? "NATO zostáva základným zdrojom bezpečnosti pre našich ľudí a stability pre širší svet,“ vyhlásil na summite aliancie vo Varšave generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

, 11.07.2016 10:00
NATO, summit Foto:
Účastníci summitu NATO: litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová (zľava), nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident François Hollande, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a albánsky premiér Edi Rama sledujú prelet stíhačiek nad Varšavou.
debata (102)

Vrcholná schôdzka dvadsaťosmičky sa konala v poľskom hlavnom meste 8. až 9. júna. Slovenskú delegáciu viedol prezident Andrej Kiska.

Čo sa dohodlo

Hlavnou témou, ktorá na summite rezonovala, bolo Rusko. NATO vyšle do Pobaltia a Poľska štyri prápory, teda štyritisíc vojakov, aby región chránilo. Aliancia sa však dohodla aj na pokračujúcej prítomnosti v Afganistane v podobe nebojovej misie. NATO tiež bude ďalej spolupracovať s Ukrajinou, keď Kyjevu k doterajšej pomoci ponúklo asistenciu v boji s improvizovanými výbušnými systémami a hybridnými hrozbami.

Na summite podpísali NATO a Európska únie dokument o spolupráci. Nebolo k nemu jednoduché dospieť, ale aj tak je to krok vpred vo vzťahu medzi týmito organizáciami. Stoltenberg tiež oznámil, že v Stredozemnom mori bude pôsobiť operácia Sea Guardian (Ochranca mora) zameraná na boj s pašerákmi ľudí a terorizmom. Práve tu má aliancia pomáhať operácii Sophia, ktorú vedie EÚ.

NATO prispeje aj k výcviku irackej armády, bude spolupracovať s Tuniskom v oblasti spravodajských služieb a špeciálnych jednotiek a zintenzívni použitie lietadiel so systémom AWACS pre potreby globálnej koalície bojujúcej proti teroristickej organizácii Islamský štát. Aliancia tiež definitíve potvrdila, že kybernetický priestor sa pre ňu stáva ďalšou vojenskou doménou. Krajiny NATO, vrátane Slovenska, tomu budú musieť prispôsobiť aj vojenské štruktúry a obranné plánovanie.

"NATO by sa nemalo zamerať len na klasickú kolektívnu bezpečnosť v rámci článku 5 a ochranu vlastného územia. Nemalo by riešiť len konvenčné vojenské hrozby. A nemalo by sa sústrediť len na Rusko,“ reagoval pre Pravdu lotyšský bezpečnostný analytik Raimonds Rublovskis.

"Aliancia sa musí viac zamerať na urgentné bezpečnostné hrozby a výzvy, ktoré sú v súčasnosti veľmi dôležité. Sú to migračná kríza, terorizmus vnútri krajín EÚ a NATO, zapojenie sa do riešenia konfliktov v Sýrii, na Blízkom východe a v severnej Afrike,“ uviedol Rublovskis, ktorý pôsobil ako šéf obranného plánovania na spoločnom veliteľstve lotyšských ozbrojených síl.

NATO sa vo všetkých týchto oblastiach snaží nájsť spoločnú reč medzi 28 členmi. Len tak aliancia dokáže splniť nastavené ciele. NATO nebude v pohľade na jednotlivé problémy nikdy úplne jednotné, ale stále je základnou platformou obrannej a vojenskej spolupráce medzi Európou a Severnou Amerikou.

"Musí existovať skutočná vôľa naplniť záväzky a požiadavky aliancie v otázke kolektívnej bezpečnosti,“ pripomenul pre Pravdu taliansky expert na medzinárodné vzťahy Lorenzo Nannetti.

Ako ďalej s Ruskom

"Bola vyhodnotená určitá hrozba na východe. NATO sa rozhodlo, že ubezpečí svojich spojencov o svojej solidarite, o schopnosti zaistiť bezpečnosť. Jedným z opatrení je posilnená predsunutá prítomnosť, to znamená vyslanie štyroch bojových skupín vo veľkosti práporu,“ povedal vo Varšave generál Milan Maxim, náčelník Generálneho štátu Ozbrojených síl SR.

Posilňovanie aliancie na východe sa začalo po anexii Krymu a podpore separatistov na východe Ukrajiny zo strany Ruska v roku 2014. Vo vojenskom západnom okruhu susediacom s Pobaltím má Moskva k dispozícii desaťtisíce vojakov. Bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov však na posilnenie prítomnosti NATO na východnom krídle reagoval s tým, že aliancia sa chystá na vojnu.

"NATO nie je hrozbou pre žiadnu krajinu,“ uviedol Stoltenberg vo Varšave a pripomenul, že v

Slovenské príspevky

Slovensko v apríli vyšle do Pobaltia vojakov v rámci výcvikovej misie krajín visegrádskej štvorky. Ide o iniciatívu V4, ktorá nie je súčasťou spomenutých štyroch práporov NATO.

"Poskytneme asi 120 až 150 vojakov na tri mesiace. Máme predstavu, že to bude jedna mechanizovaná rota na bojových vozidlách pechoty s patričným logistickým zabezpečením,“ vysvetlil generál Maxim.

"Aliancia sa stretla aj s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Bol som veľmi rád, že Slovensko prevzalo aktívnu úlohu v pomoci Ukrajine zbaviť sa dôsledkov konfliktu, ktorý tam je. Aliancia zriadila fond na odmínovanie a odstránenie nevybuchnutej munície. Slovensko sa prihlásilo k tomu, že ho bude viesť,“ povedal prezident Kiska.

Pripomenul, že na Ukrajine nevybuchnutá munícia zabila viac ako 600 ľudí. "K fondu sa prihlásili aj ďalšie krajiny. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí do fondu prispelo investíciou 50-tisíc eur,“ uviedol Kiska, ktorý verí, že sa postupne vyzbiera viac ako milión eur.

Na summite NATO Slovensko oznámilo, že bude aj naďalej zapojené do výcvikovej misie aliancie Resolute Support (Rozhodná podpora) v Afganistane. "Je to podpora v rámci mandátu od NR SR, ktorý máme. Teda 66 vojakov, v súčasnosti ich tam máme 40. Afganistan tiež každý rok podporujeme sumou 500-tisíc dolárov. Aj ostatní partneri pokračujú v misii. Situácia nie je taká, aby sme z Afganistanu odišli,“ povedal vo Varšave minister obrany Peter Gajdoš.

© Autorské práva vyhradené

102 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #stabilita
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy