História si zapamätá veľkú prehru Camerona

Cameron nemal ešte ani 40 rokov, keď si ho konzervatívci zvolili za nového lídra po ich troch volebných prehrách. Ako politik, ktorý dokázal zaujať mladých voličov, dotiahol stranu v máji 2010 do vlády po dlhých rokoch v opozícii. O moc sa musel najprv deliť v koalícii s liberálnymi demokratmi, ale od jari 2015 už mohol riadiť jednofarebnú vládu. Na parlamentnú väčšinu bolo treba 326 mandátov, konzervatívci ich získali vtedy vo voľbách 330.

Predchádzajúce referendum Cameron zvládol – na jeseň minulého roku sa rozhodovalo o nezávislosti Škótska. Tamojší voliči sa rozhodli zostať súčasťou Spojeného kráľovstva. Druhé všeľudové hlasovanie, ktoré bolo o zväzku s EÚ, však Cameron prehral, aj keď voličov presviedčal, že dosiahol lepšie podmienky pre Britániu v únii. Analytici, ktorých oslovil denník Pravda, sa zhodujú, že jeho politický odkaz sa bude v dejinách spájať v prvom rade s cestou k rozvodu s úniou.

Cameron a Blair

Ľudia budú zrejme spomínať na Camerona v súvislosti s jednou vecou, podobne ako je to už v prípade niekdajšieho labouristického premiéra Tonyho Blaira. Usudzuje to politológ Robin Pettitt z Kingstonskej univerzity. „Blaira si navždy zapamätajú pre vojnu v Iraku, Camerona si navždy zapamätajú pre referendum o EÚ,“ uviedol pre Pravdu.

Podobne sa vyjadril politológ Graham Wilson z Bostonskej univerzity: „Žiaľ, odkaz Camerona sa bude spájať s referendom, ktoré vyhlásil a potom ho prehral.“ Výsledok hlasovania o brexite sa odzrkadlí dlhodobo. „Táto udalosť bude dominovať v britskej politike niekoľko nadchádzajúcich rokov. Podľa mňa poškodí Británii ekonomicky aj v jej postavení na medzinárodnej scéne a môže ohroziť prežitie štátu, keby Škóti mali druhé referendum o samostatnosti a hlasovali by za,“ poznamenal Wilson pre Pravdu.

Slabá predtucha

V kľúčovej veci, akou bolo členstvo Britov v EÚ, chýbala Cameronovi správna stratégia, naznačil historik Chad Martin z univerzity v Indianapolise. „Zdá sa, že mal veľmi slabý politický inštinkt, čo v konečnom dôsledku vyjde draho jeho spoluobčanov,“ povedal v spojitosti s rozhodnutím o brexite. Martin tvrdí, že Cameron sa v podstate správal arogantne. „Kalkuloval, že môže využiť referendum, aby utíšil kritikov v radoch Konzervatívnej strany, ale namiesto toho poškodil aj Británii, aj EÚ,“ podotkol pre Pravdu. Cameron podľa neho v skutočnosti spravil chybu, keď dal vypísať referendum, pretože nebolo nevyhnutné. „Pritom zlyhal v predvídaní, ako hlasovanie môže dopadnúť,“ dodal Martin. Erik Goldstein, profesor medzinárodných vzťahov na Bostonskej univerzite, poukázal na to, že Cameron vniesol do verejného života referendum ako nástroj rozhodovania, ktorý nemá v Británii tradíciu. „Prvé bolo v roku 2011 o reforme volebného systému, ktorým sa však nič nezmenilo napriek tomu, že Cameron veril v kladný výsledok,“ pripomenul Goldstein pre Pravdu. „Neskôr sa vybral k referendu, o ktorom si myslel, že raz a navždy potvrdí členstvo Britov v únii, ale nakoniec po nezvládnutej kampani a prehre v hlasovaní musel oznámiť demisiu,“ dodal.

Nezabudnúť na úspechy

„Cameronove víťazstvá budú zatienené jeho najväčšou prehrou, ktorou bolo referendum o EÚ,“ zdôraznil Pettitt, no podobne ako ďalší experti upriamil pozornosť aj na úspechy. „Bol to on, kto prvý raz od roku 1997 zabezpečil konzervatívcom parlamentnú väčšinu, čo sa pritom vôbec nepredpokladalo. No pripomínam, že tieň súvisiaci s referendom o brexite je príliš silný,“ poznamenal. Za úspech označil aj vládnutie s liberálnymi demokratmi: „Mnohí analytici v roku 2010 očakávali, že koalícia sa rýchlo rozsype. Nestalo sa, naopak, Cameron dokázal dobre riadiť vládu dvoch strán.“

Wilson si myslí, že najväčšou zásluhou Camerona bolo, že vytvoril a udržal prvú koaličnú vládu v Británii od čias druhej svetovej vojny. Čiže útvar, ktorý v krajine nemá tradíciu. „V politike mal za cieľ modernizovať Konzervatívnu stranu, aby bola ústretovejšia ku kultúrnej rôznorodosti, a skončiť v jej radoch s posadnutosťou vo vzťahu k EÚ. V prvom bode uspel, v druhom prehral,“ uviedol Wilson.

Cameron je známy tým, že sa zasadzuje za rovnoprávnosť gejov a lesieb s heterosexuálmi. „Preto treba pochváliť, že počas jeho vládnutia sa uzákonili manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia,“ prízvukuje Martin.

Rozlúčka v parlamente

Naposledy vo funkcii premiéra sa na pôde Dolnej snemovne Cameron ukázal v stredu predtým, ako odniesol rezignačný list panovníčke Alžbete II. Následne sa stala novou šéfkou vlády doterajšia ministerka vnútra Theresa Mayová.

V parlamente sa vyslovil za udržanie čo najužších vzťahov s EÚ aj po odchode z únie. „Mayová je veľmi schopná vyjednávačka, ktorá to vie dosiahnuť,“ vyhlásil o svojej nástupkyni.

Chvíľami aj žartoval. Povedal, že určite nemá záujem uchádzať sa o miesto trénera anglickej futbalovej reprezentácie. Upozornil, že po demisii bude mať veľmi prázdny pracovný program. Zvyšok leta môže využiť nielen na oddych, ale pomaly aj na prípravu životného jubilea, lebo 9. októbra bude oslavovať päťdesiate narodeniny.