Banderovské zločiny pripísal poľský minister Rusom

Volynský masaker, pri ktorom ukrajinskí nacionalisti z organizácie Stepana Banderu za druhej svetovej vojny vyvraždili podľa odhadov až stotisíc Poliakov, aj po vyše siedmich desaťročiach zaťažuje poľsko-ukrajinské vzťahy.

15.07.2016 10:04
Ukrajina, Banderovci, ukrajinská povstalecká... Foto: ,
Nacionalisti v uniformách Ukrajinskej povstaleckej armády v Kyjeve držia portrét Stepana Banderu, vodcu Organizácie ukrajinských nacionalistov, ktorá vo Volynskej oblasti za druhej svetovej vojny vypálila vyše sto dedín a brutálne vyvraždila asi stotisíc Poliakov.
debata

Kyjeva sa dotklo, keď horná komora poľského parlamentu v minulých dňoch prijala uznesenie, ktorým vyčíňanie ukrajinských hrdlorezov na hitlerovským Nemeckom okupovanom území predvojnového Poľska označila za genocídu.

Kontroverzný minister obrany Antoni Macierewicz sa konflikt so susednou Ukrajinou pokúsil uhladiť nájdením náhradného vinníka, keď ukázal prstom na Moskvu. S ňou má rovnako Varšava, ako aj Kyjev napäté vzťahy.

Macierewicz, ktorý už v minulosti pobúril Rusov obvinením, že mali prsty v zrútení poľského prezidentského špeciálu v roku 2010 pri Smolensku, tento týždeň pre televíziu TVP vyhlásil, že genocídu Poliakov vo Volyni vyprovokovala Červená armáda, keď na základe paktu s hitlerovským Nemeckom v roku 1939 zaútočila na Poľsko.

Minister dokonca navrhol, aby národným dňom pamiatky na obete volynskej genocídy nebol 11. júl (v roku 1943 sa v tento deň začali koordinované pogromy vo vyše stovke Poliakmi obývaných obcí) ale 17. september, dátum výročia vtrhnutia sovietskych vojsk do východného Poľska v roku 1939.

„Tak by to zodpovedalo faktickému priebehu udalostí. Jedenásteho júla by nebolo, nebyť sovietskej agresie zo 17. septembra – postup Kremľa dal impulz dianiu, ktoré viedlo k volynskej genocíde,“ vyhlásil.

Kyjev sleduje s veľkou nevôľou to, čo nazýva poľskou „politizáciou“ volynskej tragédie, v rámci ktorej, ako pripomína, pri odvetných útokoch poľskej odbojovej Krajinskej armády zahynulo aj asi dvadsaťtisíc Ukrajincov. Ukrajinský parlament už pracuje na texte uznesenia, ktoré chce prijať po tom, čo iniciatívu poľského Senátu schváli aj Sejm, dolná komora parlamentu.

Kyjevská radnica zase rozhodla o premenovaní Moskovského prospektu na Banderov, na počesť temnej postavy dejín, ktorú nielen Moskva, ale aj Varšava považuje za vojnového zločinca. Na druhej strane ukrajinský prezident Petro Porošenko minulý týždeň naznačil gesto zmierenia, keď vo Varšave, kde bol na summite NATO, pokľakol pred pamätníkom obetí volynského masakru.

Minister Macierewicz tiež nemá záujem o vybičovanie vášní okolo starých krívd medzi Poliakmi a Ukrajincami. „Skutočným nepriateľom, tým, kto využil časť nacionalistických síl Ukrajincov pre tento strašný zločin, genocídu, je Rusko. Tam sa nachádza prameň tohto strašného nešťastia,“ povedal pre TVP.

Reakcia Moskvy na seba nenechala dlho čakať. Šéf zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov obvinil Macierewicza z nenávistnej rusofóbie. „Minister obrany hanebne zrádza pamiatku svojich predkov a lacno sa vzdáva dejín svojej krajiny,“ citovala Kosačova agentúra Interfax.

Do slovnej prestrelky s Varšavou sa pustila aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, ktorá sa dožaduje spresnenia, či ide o oficiálny postoj Poľska, alebo iba o osobný názor ministra.

„Existuje vôbec nejaká historická udalosť alebo prírodný jav, za čo by Rusko nenieslo vinu?“ položila sarkastickú otázku a podľa agentúry TASS pridala ďalšiu: „Nehrozí, že mlčanlivým povzbudzovaním podobných šovinistických vyjadrení poľské vedenie od bežnej rusofóbie nebadane skĺzava k roznecovaniu národnej nenávisti?“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Ukrajina #masaker