Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ako ste tie dramatické udalosti prežívali?
Bolo to obrovské prekvapenie. Po diskusii za okrúhlym stolom som odišla do svojej izby a volal mi manžel, že či viem, čo sa deje. Ono sa to celé zomlelo v priebehu asi piatich minút. Helikoptéry a stíhačky začali lietať, tanky boli v uliciach, vojaci zablokovali dva bosporské mosty. Sociálnymi médiami sa správa šírila veľmi rýchlo. Zbehlo sa to celé naozaj bleskurýchle. Veľmi veľa ľudí ani netušilo, čo sa deje, vrátane tých chudákov radových vojakov, ktorých do toho zatiahli s tým, že ide o vojenské cvičenie. Až keď videli, že majú pred sebou živých ľudí, ktorí im liezli na tanky a vlastnými telami bránili v postupe, tak zistili, že všetko je inak, ako im vraveli velitelia.
Na čom puč stroskotal?
Zorganizované to bolo relatívne dobre. Sprisahanci však mali obmedzené kapacity. Vystačili im iba na ovládnutie niekoľkých hlavných objektov. Tým, že nebola zapojená celá armáda, mali k dispozícii limitovaný počet stíhačiek, helikoptér a tankov. Na uskutočnenie prevratu súbežne v Istanbule aj Ankare logistika rátajúca so zopár tisíckami vzbúrencov nebola dostačujúca. Niektoré médiá tvrdia, že pučisti museli použiť plán B, a preto si prevzatie moci nestihli dokonalejšie pripraviť.
Medzi zadržanými pučistami sú velitelia druhej a tretej armády tureckých pozemných síl, čiže jednotiek, ktoré nesú hlavnú ťarchu bojov proti kurdským povstalcom a ochrany hraníc so Sýriou. Nemohol to byť prejav nespokojnosti s eskaláciou násilia v týchto oblastiach za posledný rok?
Alebo možno opačne… Pozrieť sa na to dá i z druhej strany, keď ich nevidíte ako obete, ale ako tých, čo zámerne prispeli k násiliu v daných oblastiach, aby zvýšili celkové napätie a chaos v Turecku, keďže sa už podľa všetkého pripravovali na puč. V každom prípade spolupráca medzi armádnymi jednotkami a miestnymi guvernérmi v spomínaných horúcich regiónoch krajiny nebola dobrá.
Aké dôsledky bude mať zmarený puč pre Turecko?
Celé je to veľmi nešťastná udalosť, kde je ťažké hovoriť o nejakých pozitívnych aspektoch. Napriek tomu tu vidím aj istý kladný záblesk: Prvý raz sa stalo, že sa v parlamente všetky štyri politické strany na niečom zhodli. Doteraz sa nevedeli zhodnúť nikdy na ničom. Vládna strana s opozičnými stranami vrátane prokurdskej strany prijali v parlamente bezprecedentné spoločné vyhlásenie. Opozičné strany ani chvíľu nezvažovali, či by pre nich prevrat bol výhodný, alebo nie, a automaticky ho odsúdili. Prezident, premiér i predseda parlamentu im za to oficiálne poďakovali. Navyše celá spoločnosť, ktorá je za normálnych okolností nezmieriteľne rozdelená, sa zoči-voči hrozbe nastolenia vojenského režimu zomkla. Za posledné roky polarizácia zašla už do takých extrémov, že sa vôbec nedalo predpokladať, aby sa spoločnosť na niečom dokázala zjednotiť. A stalo sa. Politici by na tom teoreticky mohli stavať a pokúsiť sa o demokratické reformy. Ale to neznamená, že sa to aj stane. Prezident, naopak, môže situáciu využiť na to, aby pretlačil svoju ideu prezidentského systému. Momentálne je ešte veľmi ťažké predpovedať, ktorým smerom sa vývoj pohne.
Pokus o puč veľmi rýchlo odsúdil aj Fethullah Gülen, hlavný exilový protivník hlavy štátu. Napriek tomu prezident Recep Tayyip Erdogan práve jeho označuje za pôvodcu sprisahania.
Indície, že to mohlo vychádzať z radov stúpencov Gülena, skutočne existujú. Ale sú to predbežne len špekulácie, ktoré sa veľmi ťažko analyzujú, kým vyšetrovanie nepredloží presvedčivé dôkazy.
Spomenuli ste, že pokus o puč sa možno udial improvizovane podľa plánu B. Čo mohlo byť jeho spúšťačom?
Dôležitým momentom je, že niekoľko generálov a plukovníkov v armáde malo byť údajne na budúci mesiac zosadených. Objavili sa aj dohady, že na niektorých boli pripravené dokonca zatykače. Ak im skutočne takpovediac priháralo, potom nemali čas dôkladne pripraviť plán A a použili náhradný plán B.
Čistky v armádnych špičkách sa diali aj doteraz, konali sa monštruózne procesy s generálmi, ktoré Erdoganovi odporcovia označovali za vykonštruované zámienky na to, aby prezident plne ovládol ozbrojené sily. Nemožno terajší pokus o prevrat považovať za potvrdenie platnosti okrídlenej vety, že ak niekto trpí stihomamom, to ešte neznamená, že ho neprenasledujú?
Tie čistky organizovali práve tí, o ktorých sa tvrdí, že boli za terajším pučom. Keď sa na to pozrieme z tej strany, tak to je akoby sa gülenisti vtedy snažili vyfabrikovať dokumenty proti obvineným vysokým dôstojníkom, aby sa dostali na ich miesta. Potom obsadili ich posty a pripravili puč proti Erdoganovi… Trocha komplikované, však?
Áno, vyzerá to ako zložitá hra… Európu však teraz nesporne najviac trápi, čo to bude znamenať pre utečeneckú krízu.
Nemyslím si, že by to znamenalo nejakú zásadnú zmenu. Ak sa pýtate na utečencov zo Sýrie, tak tí utiekli z takých hrozných podmienok, že ak dostanú občianstvo v Turecku, tak nebudú mať záujem utekať niekam ďalej.
Erdogan im nedávno občianstvo sľúbil. Myslel to vážne?
Bol to populistický ťah, lebo občianstvo by im zrejme tak či tak časom udelili. Na to, aby ste dostali turecké občianstvo, musíte tu päť rokov žiť a ovládať jazyk. Keď tu utečenci ešte dva-tri roky zotrvajú a naučia sa po turecky, tak podmienky splnia. Ale prezident bol prvý, kto s tým vyšiel, čím ich dostal na svoju stranu. A keď občianstvo dostanú a budú voliť, tak budú voliť jeho. Celé to k tomu smeruje.
Takže Európa sa nemusí obávať nového vyhrotenia utečeneckej krízy po víkendovej tureckej dráme?
Nemyslím si, že to spustí nejakú novú utečeneckú vlnu smerom do Európy. Ak by ale puč bol úspešný, alebo ak by jeho potlačenie malo viesť k nejakým závažným dôsledkom, tak by sa Európa mohla pripraviť na príchod vlny Turkov.
Ako sa budú vyvíjať vzťahy Turecka s EÚ?
Predpoklady nie sú zlé. Demokracia v Turecku zvíťazila, a Európska únia by mala byť veľmi spokojná, že Turci nepodporovali vojenský puč, ale, naopak, vzopreli sa mu.
A keď prídu tvrdé dôsledky a Turecko napríklad znova zavedie trest smrti?
To by sa v prvom rade týkalo Rady Európy. Turecko je jej spoluzakladateľom, a keď znovu zavedie trest smrti, tak o členstvo príde. Nemyslím si, že by si to niekto želal. Tie reči o treste smrti teraz treba brať s veľkou rezervou. Dúfam, že sa emócie a rétorika v Turecku čo najskôr upokoja.
Ako sa vývoj v Turecku dotkne Severoatlantickej aliancie?
Turecká armáda je oslabená, a to nie je dobrá správa pre NATO. Turecká armáda má 800-tisíc vojakov. Tých zopár tisíc vojakov, ktorí urobili tento puč, zdanlivo nie je až tak veľa. Pre Slovensko by to možno bola tretina početného stavu, ale pre Turecko je ten pomer oveľa nižší. Problémom však je, že ide o veliteľské posty, ktoré nie je jednoduché zo dňa na deň adekvátne doplniť. Turecko je oslabené a ostatní členovia NATO by mali vo vlastnom záujme nejakým spôsobom prispieť k tomu, aby sa tento významný spojenec čo najskôr stabilizoval.
Zjavne sa ale komplikujú vzťahy Ankary s Washingtonom. Nie je uzavretie základne Incirlik, odkiaľ štartovali vojenské lietadlá Američanmi vedenej koalície útočiace na pozície takzvaného Islamského štátu v Sýrii a Iraku, formou vydierania, ktorou si chce Turecko vymôcť vydanie Gülena z USA?
Áno, Turci trvajú na tom, že Gülen má byť vydaný do Turecka. Neviem, ako sa tento spor vyvinie, len dúfam, že sa vyrieši skôr, než by vážnejšie narušil vzťahy spojencov. Turci v sobotu uzavreli základňu Incirlik, vypli jej elektrinu a uzavreli vzdušný priestor pre vojenské lety, čo môže byť vnímané ako isté posolstvo. Osobne sa ale nenazdávam, že by išlo o odvetu za nevydanie Gülena. Skôr môže ísť o preventívne opatrenie voči zvyšku pučistov. Ich stíhačky totiž počas vzbury tankovali palivo v tej časti základne Incirlik, ktorá je pod kontrolou tureckej armády.