Podľa neho Erdogan smeruje k islamizácii, v čom ho podporuje predovšetkým vidiek. „Zobral tak vietor z plachiet armáde, ktorá plnila svetský odkaz Atatürka a Ankara preto prenasleduje stúpencov kemalizmu,“ tvrdí washingtonský politológ.
Aj podľa Ferita Demira z Oklahomskej univerzity si Erdogan zámerne vybral kurz, ktorý je v rozpore s princípmi generality, ktorá už tradične hrala dôležitú úlohu v politike štátu.
„Jej politický vplyv oslabovali aj rozhovory Ankary s EÚ, snaha priblížiť sa k jej normám, stať sa jej členom,“ upozornil politológ, s tým, že potlačenie vzbury ponúka Erdoganovi možnosť tvrdo zasiahnuť proti svojim kritikom, čo ešte viac rozdelí tureckú spoločnosť na „roduverných moslimov“ a pučistov a teroristov".
Na ťahu je Erdogan
Pripomína to vývoj v Egypte, kde však armáda úspešne zbavila moci stúpencov islamu napriek víťazstvu v riadnych voľbách. A to s prižmúrenými očami USA, ako aj ďalších stúpencov demokracie. Káhira aj Ankara sú totiž pre Washington i Brusel veľmi dôležité.
„Turecko je pre USA a európskych členov NATO potrebné ako hlavné predmostie vojenského a politického vplyvu Západu na Blízkom východe. Napriek neúspešnému pokusu o prevrat čin vojakov otriasol nielen Tureckom, ale aj alianciou,“ pripomína Abayomi Azikiwe, komentátor časopisu Pan-African News Wire. Jeho kolega Edmund Ghareeb z Georgetownskej univerzity vo Washingtone nevylučuje, že najnovšie udalosti spôsobia, že vláda v Ankare prehodnotí svoju politiku.
„Pokus o prevrat možno chápať ako výzvu adresovanú prezidentovi Erdoganovi a jeho režimu, čo môže mať dosah aj na zahraničnú politiku. Turecký líder sa bude musieť sústrediť na vnútropolitickú oblasť a je otázne, či bude pokračovať v normalizovaní vzťahov so svojimi susedmi, ktoré už začal v prípade Ruska, Izraela a jeho premiér mal v pláne aj Sýriu a Irán,“ pripomína Ghareeb. Podľa neho bude veľmi dôležité, či sa Erdogan vráti k pôvodnému politickému smerovaniu, islamizácii krajiny, alebo k normalizácii vzťahov so susedmi.