Prezident Erdogan pochádza z prostej rodiny. Keď mal 13 rokov, otec, ktorý bol člen pobrežnej stráže, sa presťahoval so ženou a s piatimi deťmi do Istanbulu, aby získali prístup k lepšiemu vzdelaniu. Tínedžer Recep na ulici získaval vreckové predávaním sezamových žemieľ a limonády.
Istanbul sa stal na dlhý čas domovom Erdogana. Od mladosti sa prikláňal k vplyvu islamu na verejný život, takže keď ho v roku 1994 zvolili za starostu veľkomesta, visel otáznik nad tým, ako sa v tomto smere zachová. Zameral sa však na veci, ktoré privítali všetci obyvatelia Istanbulu. „Dokonca kritici Erdogana priznávajú, že urobil dobrú prácu. Mesto sa stalo čistejšie a zelenšie,“ uviedla stanica BBC.
V decembri 1997 Erdogan recitoval v meste Siirt na demonštrácii proti rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý rozpustil islamistickú Stranu blahobytu, pretože ohrozovala sekulárnu podstatu štátu. „Mešity sú naše kasárne, kupoly naše helmy, minarety naše bajonety a viera naši vojaci,“ znel úryvok z básne, ktorý predniesol Erdogan. Súd ho uznal vinným z podnecovania násilia a poslal na desať mesiacov za mreže. Nakoniec si odsedel štyri mesiace.
V roku 2001 založil Erdogan Stranu spravodlivosti a rozvoja, ktorá o rok jednoznačne zvíťazila v parlamentných voľbách. Získala takmer dve tretiny poslaneckých mandátov. Nemohol však prevziať funkciu premiéra (nesmel ani kandidovať do parlamentu), lebo spomínaný rozsudok mu zároveň zakázal na istý čas uchádzať sa o volené miesta, respektíve zasadnúť do vlády.
Volebná komisia však zrušila platnosť výsledkov hlasovania v Siirte. Voľby sa tam zopakovali vo februári 2003 a Erdogan už mohol kandidovať. Uspel, a vtedajší premiér Abdullah Gül mu následne prenechal funkciu. Erdogan zostal predsedom vlády do leta 2014, keď sa rozhodol kandidovať v prvých priamych tureckých prezidentských voľbách. Vyhral ich so ziskom takmer 52 percent hlasov (rozhodlo sa už v prvom kole).
Mimochodom, v predvolebnej kampani sa predstavil aj ako futbalista. „Na drese mal číslo 12. Keby zvíťazil vo voľbách, stane sa 12. prezidentom v dejinách Turecka,“ napísal vtedy portál Daily Sabbah. V exhibičnom zápase celebrít strelil hetrik za štyri minúty. Jeden gól mu darovali rozhodcovia, keď mu neodpískali do očí bijúci ofsajd.
Erdogan má veľa obdivovateľov aj odporcov. „Stúpenci ho považujú za človeka, ktorý priviedol krajinu k hospodárskemu rastu, ale pre kritikov je autokratický vládca, ktorý netoleruje nesúhlasné názory a tvrdo umlčiava každého, kto sa proti nemu postaví,“ poznamenala BBC. Po zmarenom prevrate sa dá očakávať, že urýchli kroky vedúce k posilneniu prezidentských právomocí, čím potvrdí obavy z jeho diktátorských tendencií.
S Erdoganom sa spája podozrenie, že chce odstrániť sekulárne základy Turecka, čiže oddelenie náboženstva od štátu. On to vytrvalo popiera. „Predovšetkým sa nehlásim k názoru, že sa nedá zladiť islamská kultúra a demokracia,“ zdôraznil raz, keď hovoril o moslimskej viere. Ako nefajčiar, ktorý neholduje alkoholu, môže byť príkladom zdravého života, ale pokiaľ ide o skromnosť, stelesňuje, naopak, obdivovateľa prepychu. Na predmestí Ankary vyrástol obrovský areál, ktorý sa stal sídlom hlavy štátu. „Je väčší ako Biely dom alebo Kremeľ,“ podotkla BBC.
Tŕňom v oku je to, že pôvodné, už aj tak obrovské, náklady na vybudovanie paláca v prepočte pol miliardy eur sa nakoniec predražili. Komplex bol pritom určený pre premiéra, ale keď sa Erdogan presunul do kresla prezidenta, oznámil, že si berie toto honosné sídlo.
Palác, pod ktorým je bunker, zaberá plochu 300-tisíc štvorcových metrov, nachádza sa v ňom viac ako tisíc miestností. Výstavba pritom ešte nie je dokončená. V blízkosti postavia veľkú rezidenciu pre Erdogana a otvoria aj mešitu s kapacitou 4-tisíc veriacich.