Nad zbabraným pokusom o prevrat v Turecku sa vznáša clona propagandy

Tak asi štrnásť dní potrvá, kým sa dostaneme za clonu propagandy, povedal pre Pravdu politológ Oskar Krejčí na adresu nedávneho neúspešného pokusu o prevrat v Turecku.

19.07.2016 13:00
debata (35)

Napriek tomu možno dnes povedať, kto stojí v pozadí pokusu časti armády?

Politológ Oskar Krejčí
Oskar Krejčí, politológ Politológ Oskar Krejčí

Za posledných niekoľko mesiacov sme svedkami dramatických zmien v tureckej zahraničnej politike. Najprv to bola ostrá protiruská orientácia, kamarátstvo s EÚ, ale aj sklamanie z neho. Nasledoval návrat k Moskve a podobne. Myslím si, že tureckú politickú elitu museli tieto zmeny, ktoré mali aj vnútropolitický aspekt, rozdeľovať. V súčasnosti nedokážeme povedať, ktorá z frakcií vlastne vyhrala. Netušíme ani to, podľa akého kľúča sa v súčasnosti v Turecku zatýka. Prečo sa za mrežami ocitli sudcovia alebo ktorých vojakov zatýkajú? Ide o masové zatýkanie alebo sa vo väzení ocitajú ľudia, ktorí majú kontakt na vojenskú akadémiu generálneho štábu? Jedno je však už teraz isté, je to už tretia Erdoganova čistka. Musíme počkať.

Ako dlho?
Predpokladám, že tak štrnásť dní potrvá, kým sa dostaneme za záclonu propagandy. Napriek tomu existujú predsa len dve vysvetlenia. V prvom rade, že existuje nejaký kľúč, podľa ktorého zatýkajú ľudí, alebo sa do pohybu dostali emócie. Vylúčiť to nemožno. V podstate zatýkajú každého, kto sa zmestí na štadión.

Existujú špekulácie, podľa ktorých za zinscenovaním neúspešného pokusu je sám Erdogan?
Nechce sa mi veriť, že to sám pripravil.

Prečo?
V priebehu konfliktu existovalo priveľa rizík hroziacich aj Erdoganovi a jeho ľuďom.

Čo sa môže skrývať za nedeľňajším telefonátom prezidentov Putina a Erdogana na žiadosť Moskvy?
Je to jeden z dôvodov vzniku pokusu o prevrat. Vzťah Ankary k Moskve sa zmení. Začalo sa to pred dvoma týždňami. Čakalo sa už iba na nejaký vhodný dôvod, aby sa obaja politici mohli zísť. Napokon stretnutie by sa malo uskutočniť už v auguste. Otázkou však ostáva, či sa podarí obnoviť aj dôveru. Obnova vzťahov to ešte negarantuje. Verím však, že ak sa Erdoganovi podarí stabilizovať situáciu vrátane obnovenia turistického ruchu, výstavby plynovodu cez Turecko, ako aj dostavby atómovej elektrárne projektovanej Ruskom, dostaví sa aj dôvera.

Môže mať najnovší vývoj vplyv na vzťah Ankary s NATO, ako aj s EÚ?
Ak opomenieme nejasnosti okolo detailov, tak potom celkový globálny obraz je jasný: narastá chaos. Odchádza hegemón. Postavenie USA sa dramaticky oslabuje a teraz niet nikoho, kto by určil nové pravidlá. Rastie nedôvera, a to aj vnútri USA v súvislosti s ich postavením v súčasnom svete. A v tejto situácii nemožno vylúčiť nič.

Čo máte konkrétne na mysli?
Je tu napríklad veľká pravdepodobnosť, že vzbúrení dôstojníci letectva hovorili o svojich plánoch s americkými kamarátmi dislokovanými na rovnakom tureckom letisku. Je preto prirodzené očakávať rast nedôvery Ankary k NATO. Stále je to však zatiaľ v rovine pravdepodobnosti.

Ako si vysvetliť počiatočné niekoľkohodinové váhanie s reakciou na udalosti v Ankare a Istanbule zo strany Washingtonu i Bruselu?
Aj v tomto prípade môžeme zatiaľ iba špekulovať. Opäť však zdôrazňujem, že je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že o chystanom pokuse vedeli. Dôkazy, samozrejme, aspoň zatiaľ, neexistujú. Čakali, ako to dopadne. Neskôr sa prihlásili k potrebe dodržiavať demokraciu, vážiť si zvoleného prezidenta. Žiaľ, že to chlapcom nenapadlo aj v čase prevratu na Ukrajine. Následne začali mentorovať Erdogana, že by sa mal správať podľa pravidiel právneho štátu.

Spomenuli ste Ukrajinu, ale napríklad úspešný vojenský prevrat uskutočnila egyptská armáda, keď zvrhla legitímnu moc Moslimských bratov za tichého súhlasu Washingtonu aj Bruselu.
Je tu analógia. O to viac, že Erdogan mal s Moslimským bratstvom veľmi dobré vzťahy. Umiernený islamizmus, ktorý spájajú nielen s Islamským bratstvom, ale aj s Erdoganom, prekáža mnohým na Západe. Aj keď napríklad v Iraku ich práve Západ považuje za svoju oporu. Vojensky by sa to mohlo podobať, ale pripomínam, že Washington aj Brusel majú dodnes problémy s novým egyptským vedením.

Cui bono? Teda, v čí je to prospech, kladie si väčšina otázku aj v prípade pokusu o prevrat. Nie je to vietor do plachiet Erdogana?
Často uvažujeme logicky. Lenže v politike to tak nie vždy funguje. Ale v každom prípade to vyhovuje víťazovi, ak je len trochu šikovný. Máme tu potom falošnú optiku, akýsi zdanlivý determinizmus. Podľa tiež logiky Erdoganovi to vyhovuje, a tak si to pripravil. Pritom tu nemusí byť priama väzba. Napriek všetkému si myslím, že ide o zbabraný puč, čo je prejavom narastajúceho chaosu.

Urobil neúspešný prevrat koniec rozdeleniu tureckej spoločnosti?
Nedá sa to povedať. Erdogan síce vyčistí štruktúry, ale turecká spoločnosť, rovnako ako česká či slovenská, sú dnes rozštiepené. Ale aj americká či britská, čo sa prejavilo najnovšie pri hlasovaní o brexite. A prevrat to nezmení. Chaos v Turecku môže ďalej narastať, ale všetko nasvedčuje tomu, že Erdogan má pripravené štruktúry na to, aby zvládol situáciu. Budú ho však tlačiť, aby dodržiaval pravidlá, čo je samozrejme veľmi riskantné. Ak bude totiž dodržiavať ľudské práva, tak prežijú všetci aktéri pokusu o prevrat, a to vytvára nebezpečenstvo, že mu to nakoniec takpovediac všetko spadne na hlavu. Je to vlastne začarovaný kruh, ktorý je práve zdrojom spomínaných chaotických prvkov.

Znamená to, že Erdogan môže obnoviť trest smrti?
Nie je to celkom pravda. Odstránenie trestu smrti je pre našu európsku civilizáciu jednoznačnou záležitosťou, ale už nie v prípade napríklad USA.

Môže byť prejavom chaosu aj nedeľňajší príkaz starostu Istanbulu zostreliť každý vrtuľník krúžiaci bez povolenia nad mestom? Existujú vari ešte nejaké ohniská odporu pučistov?
Základné sily už zlikvidovali. Nejasný je však dôvod nedôslednosti aktérov prevratu. Jej pozadie. A starosta v tomto zmätku reaguje, ako reaguje. Ak je pravda, že dva stroje vzbúrencov mali na muške lietadlo s Erdoganom a nezostrelili ho, tak to len potvrdzuje čudné pozadie pokusu o zmenu režimu.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #Recep Tayyip Erdogan #propaganda #Oskar Krejčí #pokus o prevrat v Turecku