Podľa politologičky oslovenej agentúrou DPA by o emigrácii mohlo začať uvažovať aj množstvo Turkov.
„Je vysoko pravdepodobné, že udalosti v Turecku budú mať vplyv na situáciu okolo utečencov,“ uviedol Muzalas v parlamente. Zároveň zdôraznil, že nechce šíriť paniku, zákonodarný zbor by podľa neho mal byť ale pripravený na všetky možnosti.
Počet migrantov, ktorí sa snažia z tureckého pobrežia dostať cez Egejské more na grécke ostrovy a ďalej do Európy, sa výrazne znížil po tom, čo Európska únia s Ankarou na konci marca uzavrela dohodu o obmedzení migrácie. Kým vo februári denne na grécke ostrovy dorazilo asi 2 000 ľudí, od apríla je to denne už len niekoľko desiatok.
Niektorí európski politici po piatkovom zmarenom pokuse o vojenský prevrat v Turecku vyjadrili obavy, že by Ankara dohodu mohla jednostranne vypovedať.
Okrem Sýrčanov, Iračanov či Afgancov by mohli chcieť teraz do krajín Európskej únie emigrovať aj mnohí Turci, uviedla v rozhovore s agentúrou DPA politologička univerzity vo švajčiarskom Bazileji Bilgin Ayataová. „Zadržanie 6 000 ľudí, masové prepúšťanie a debata o zavedení trestu smrti: Ak to takto pôjde ďalej, opustí krajinu mnoho tureckých občanov rovnako ako po vojenskom puči v roku 1980,“ uviedla Ayataová.
O emigrácii podľa nej budú uvažovať hlavne liberálno zmýšľajúci Turci, Kurdi a Alávím, členovia odnože šiitského islamu. Ako cieľovú krajinu by si mohli podľa nej vybrať predovšetkým Nemecko, kde už početná turecká komunita žije.
V Nemecku žijú asi tri milióny ľudí tureckého pôvodu. Väčšinou ide o prisťahovalcov, ktorí prišli v 60. a 70. rokoch do krajiny za prácou, a o ich potomkov.