Trump bez problémov získal podporu potrebných najmenej 1 237 z 2 472 delegátov zjazdu – konkrétne ich bolo 1 725.
Trump bude čeliť bývalej prvej dáme USA a niekdajšej šéfke americkej diplomacie Hillary Clintonovej, ktorú formálne nominujú delegáti zjazdu Demokratickej strany; ten sa bude konať 25.- 28. júla vo Filadelfii.
Hlasovanie o Trumpovej nominácii otvoril alabamský senátor Jeff Sessions. „Je to bojovník a víťaz. Miluje svoju krajinu a je predurčený na to, aby sa stal opäť víťazom,“ vyhlásil Sessions o Trumpovi. „Donald Trump je jediný líder, ktorý môže vrátiť túto krajinu na správnu cestu,“ dodal.
Trumpa podporili všetci delegáti Kalifornie
Predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan následne vysvetlil pravidlá hlasovania. Delegáti za jednotlivé štáty potom v búrlivej a často emotívnej atmosfére aklamačne oznamovali, za koho hlasujú na základe výsledkov primárok a volebných zhromaždení v jednotlivých štátoch USA. Napríklad delegáti za Kaliforniu po oznámení, že všetkých 172 podporilo nomináciu Trumpa, začali skandovať „Chceme Trumpa!“.
Po otvorení hlasovania sa nepotvrdili špekulácie, že nominačný zjazd opustia delegáti, ktorí nesúhlasia s nomináciou Trumpa. Prejavy nesúhlasu však vyvolali zástupcovia štátu Colorado, ktorí ani v dvoch kolách neoznámili, koho podporia. Podobne sa zachoval aj štát New York. Zmätky spôsobilo tiež to, keď sa Trumpovi pripísalo desať hlasov pre Marca Rubia a deväť pre Johna Kasicha v prípade delegátov z Washingtonu D.C.
Zástupcovia dynastie Bushovcov neprišli
To, že Trump nomináciu získal, bolo jasné o 19.12 h miestneho času (01.12 h SELČ), keď rozdelenie hlasov za magnátov rodný štát New York oznamoval zhodou okolností jeho syn Donald Trump Jr. V sále následne prepukol niekoľkominútový búrlivý potlesk a zazneli tóny skladby „New York, New York“.
Trump, ktorý pozdravil delegátov zjazdu prostredníctvom videolinku, v reakcii na Twitteri napísal: „Je to veľká česť byť republikánskym kandidátom na prezidenta Spojených štátov. Budem tvrdo pracovať a nikdy nesklamem! AMERIKA NA PRVOM MIESTE!“
Medzi republikánmi však ani na zjazde nevládla úplná jednota vo veci podpory prezidentskej kandidatúry Trumpa. Viacerí jeho odporcovia sa radšej vyhli ceste do Clevelandu; iní tam dorazili, avšak na zjazde neplánovali vystúpiť. Na zjazd osobne neprišiel ani republikánsky guvernér hostiteľského štátu Ohio John Kasich, ktorý bol Trumpovým súperom v boji o stranícku prezidentskú nomináciu. V zozname prominentných účastníkov chýbajú i zástupcovia vplyvnej republikánskej dynastie Bushovcov.
Organizátori petície neuspeli
Skupina delegátov vystupujúcich proti Trumpovi dokonca organizovala petíciu požadujúcu zmeny hlasovacieho procesu, ktoré by mohli skomplikovať Trumpovu nomináciu, avšak neuspela. Trump si potrebný počet delegátov nominačného zjazdu Republikánskej strany zabezpečil na základe výsledkov primárok už v máji po tom, čo jeho dvaja poslední stranícki konkurenti – Ted Cruz a John Kasich – začiatkom mesiaca odstúpili z predvolebnej kampane. Cruz získal v utorok hlasy 484 delegátov a Kasicha podporilo 125 delegátov.
Prezidentským kandidátom republikánov sa Trump definitívne stane v momente, keď svoju nomináciu formálne prijme. Mal by tak urobiť vo štvrtok v prejave na záver zjazdu. Do boja o Biely dom zasiahne ako kandidát Libertariánskej strany aj bývalý guvernér Nového Mexika Gary Johnson a predpokladá sa, že kandidátkou Strany zelených bude Jill Steinová. Títo kandidáti však nemajú šancu na úspech.
Kandidátom na viceprezidenta je Michael Pence
Republikánsky národný výbor (RNC), dôležitý orgán strany, ktorý organizuje aj nominačný zjazd, krátko po schválení Trumpovej nominácie oznámil, že 57-ročný Michael Pence bol aklamáciou potvrdený ako republikánsky kandidát na viceprezidenta USA.
V Clevelande sa aj v utorok konalo niekoľko demonštrácií prívržencov i odporcov Trumpa. K vážnejším incidentom však nedošlo.
Trump má v histórii republikánov ôsmy najnižší mandát
Donald Trump si na republikánskom zjazde v Clevelande zaistil oficiálny status straníckeho kandidáta na prezidenta Spojených štátov hneď v prvom kole voľby, jeho mandát je ale ôsmy najmenej presvedčivý v histórii Republikánskej strany. Napísal to denník The Washington Post. Miliardár získal podporu necelých 70 percent delegátov zjazdu, čo bolo najmenej od roku 1976, keď nomináciu po tvrdom boji s Ronaldom Reaganom nakoniec s 52,6 percentami delegátskych hlasov získal úradujúci prezident Gerald Ford.
„Je to nesmierna pocta byť republikánskym kandidátom na prezidenta Spojených štátov. Budem tvrdo pracovať a nikdy vás neponechám vlastnému osudu! Amerika je hlavná!“ napísal Trump po svojej nominácii na twitteri. Vo štvrtok v záverečný deň zjazdu sa očakáva, že kandidatúru formálne prijme.
Pre nomináciu potreboval Trump podporu najmenej 1 237 z celkových 2 472 delegátov. Prepočet agentúry AP po skončení primárok uvádzal, že realitný magnát má najmenej 1 543 delegátov. Počas utorkového zasadnutia zjazdu získal Trump napokon 1 725 hlasov, čo o takmer päťsto prekračovalo nutnú hranicu. Aj tak ale čelil silnej opozícii.
Trumpov najväčší sok z primárok Ted Cruz získal pri výbere kandidáta strany 484 hlasov, John Kasich 125, Marco Rubio 123, Ben Carson sedem, Jeb Bush tri a Rand Paul dva. Zvyšní traja delegáti sa hlasovania zdržali.
Trumpova kandidátska nominácia sa očakávala, pretože ako jediný dostal v primárkach dostatočný počet delegátskych hlasov, jeho súperovi navyše v priebehu súboja postupne z kampane odstupovali.