Podľa agentúry DPA môže Erdogan vládnuť pomocou dekrétov. V čase výnimočného stavu môže byť obmedzené alebo pozastavené napríklad právo zhromažďovania sa či sloboda slova.
„Toto opatrenie v žiadnom prípade nie je proti demokracii, právu ani slobodám. Práve naopak, jeho cieľom je demokraciu a právo chrániť a posilniť,“ uviedol Erdogan v priamom televíznom prenose v prítomnosti ministrov vlády.
„Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl sa budem tiež venovať tomu, aby som vyčistil ozbrojené zložky od všetkých vírusov,“ povedal tiež Erdogan.
Vyhlásenie výnimočného stavu umožňuje turecká ústava v čase, keď je vážne narušený verejný poriadok v krajine, alebo keď násilné činy ohrozujú slobodu a demokraciu. Rozhodnutie prezidenta teraz musí byť uverejnené v úradnom vestníku a predložené parlamentu. Ten môže výnimočný stav zrušiť či zmeniť dĺžku jeho trvania.
Počas výnimočného stavu môžu byť napríklad vyhlásené zákazy vychádzania či zhromažďovanie sa alebo môžu byť kontrolované médiá. Výnimočný stav bol nedávno vyhlasovaný na juhovýchode Turecka, kde armáda bojuje s kurdskými separatistami.
Erdogan: Demokraciu neopustíme, v zatýkaní budeme pokračovať
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan chce otázku vydania duchovného Fethullaha Gülena z USA do Turecka oddeliť od ďalších vzťahov so Spojenými štátmi. Erdogan to povedal v stredu večer v rozhovore pre televíziu Al-Džazíra.
Do piatkového pokusu o prevrat v Turecku, za ktorého strojcu považuje Erdogan práve Gülena, boli podľa prezidenta zapojené aj iné krajiny. Erdogan odmietol nejakú konkrétnu menovať. Odmietol tiež tvrdenie, že je autoritársky a že sa stal v minulosti hrozbou pre demokraciu.
„Zostaneme systémom parlamentnej demokracie, nikdy tento systém neopustíme,“ vyhlásil Erdogan. Jeho vláda býva v posledných dňoch obviňovaná, že neúspešný pokus o puč využila na upevnenie moci a k ďalšiemu prenasledovaniu svojich kritikov. Podľa niektorých teórií dokonca prevrat zinscenovala, aby mohla proti svojim odporcom tvrdo zakročiť.
Erdogan v rozhovore tiež uviedol, že bude pokračovať v zatýkaní a boji proti Gülenovmu hnutiu, ktoré označuje za teroristickú organizáciu. Sedemdesiatpäťročný Gülen, ktorý žije od roku 1999 v americkej Pensylvánii a v Turecku má milióny priaznivcov, odmieta, že by stál za pokusom o prevrat.
USA odmietajú Gülena vydať, kým Ankara nepredloží dôkazy o jeho vine. Erdogan povedal, že bude veľká chyba, keď Američania duchovného nevydajú. Vzťahy s Washingtonom musia podľa Erdogana zostať pozitívne.
„Vzťahy medzi našimi krajinami sú založené na záujmoch, nie na pocitoch. Sme strategickými partnermi,“ uviedol turecký prezident. Podľa neho nesmie roztržka kvôli Gülenovi ovplyvniť vzťah ohľadom tureckej leteckej základne Incirlik. Z nej štartujú lietadlá medzinárodnej koalície, vedenej USA, do boja proti organizácii Islamský štát (IS) v Sýrii a v Iraku.
Erdogan vyhlásil, že schváli trest smrti
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že schváli parlamentný návrh na obnovenie trestu smrti, aj keby to ohrozilo snahu Turecka vstúpiť do Európskej únie. „Svet nie je len Európska únia. Existuje trest smrti v USA, Rusku, Číne a ďalších krajinách? Áno,“ citovala Erdogana agentúra DPA.
„Ak parlament prijme takéto rozhodnutie, potom je povinnosťou vládnych orgánov vydláždiť cestu pre obnovenie tohto trestu,“ povedal turecký prezident v Ankare pre televíziu al-Džazíra. Erdogan dodal, že „ľudia vyjadrili túto požiadavku. Vyšli do ulíc a stále opakovali: trest smrti, trest smrti, trest smrti“.