Východoeurópske krajiny zrejme predávali zbrane, ktoré končili v Sýrii

Východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, schválili v uplynulých štyroch rokoch v tichosti predaj zbraní za viac ako jednu miliardu eur pre blízkovýchodné krajiny, ktoré sú známe tým, že ich ďalej posielajú do Sýrie. Informoval o tom britský denník The Guardian s odvolaním sa na zistenia tímu reportérov z Balkánskej investigatívnej spravodajskej siete (Birne) a Centra pre výskum korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP).

, , 27.07.2016 15:58, aktualizované: 28.07.2016 10:00
debata (165)

Tisíce útočných pušiek, ako je napríklad AK-47, mínometných granátov, raketometov, protitankových zbraní i ťažkých guľometov smerovalo novou trasou najmä z Balkánu na Arabský polostrov a do krajín susediacich so Sýriou. Reportéri sa pritom domnievajú, že väčšina z nich následne končí v Sýrii, kde prispievajú k ďalšiemu podnecovaniu viac ako päť rokov trvajúcej vojny.

Novinári počas ročného vyšetrovania skúmali najmä informácie o vývoze zbraní, správy OSN, zmluvy o zbraniach, ale aj pohyby lietadiel. Píšu, že pritom odhalili spôsob, akým sa munícia z Bosny, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Čiernej Hory, Slovenska, Srbska a Rumunska dostáva na Blízky východ.

Od vyhrotenia sýrskeho konfliktu v roku 2012 týchto osem štátov schválilo dovoz zbraní a munície za 1,2 miliardy eur do krajín, ako je Saudská Arábia, Jordánsko, Spojené arabské emiráty a Turecko. Ide pritom o kľúčové trhy, ktoré zásobujú Sýriu a Jemen tiež zmietaný ozbrojeným konfliktom, píše The Guardian.

Pátranie ukázalo, že v minulom roku s veľkou pravdepodobnosťou smerovalo z východnej Európy takmer 70 letov do regiónu Blízkeho východu. The Guardian napísal, že 42 letov bolo zo Srbska, 17 zo Slovenska a 7 z Bulharska. V prípade Slovenska sa zmieňuje o bratislavskom letisku. Takmer všetky lety so zbraňami mali zo Slovenska smerovať do Saudskej Arábie (16), zvyšný jeden let mal byť do Jordánska.

Záznamy o letoch v EÚ poskytli ďalší dôkaz o rozsahu operácie. Vysvitlo, že lietadlá z Bulharska a zo Slovenska previezli tisíce ton neidentifikovaného nákladu na vojenské základne v Saudskej Arábii.

V minulosti pritom tieto blízkovýchodné krajiny od stredoeurópskych či východoeurópskych štátov takmer nič nenakupovali. Teraz export rastie a niektoré z najväčších zákaziek schválili v minulom roku.

Povolenie na vývoz zbraní pre jednu slovenskú firmu v januári 2015 oprávňuje transportovať tisíce odpaľovacích ručných protitankových granátometov, ťažkých zbraní a takmer milión nábojov v hodnote 32 miliónov eur.

Povolenie na vývoz pritom udelili aj napriek obavám expertov, že by zbrane mohli skončiť u sýrskej ozbrojenej opozície, čo by znamenalo porušenie národných, medzinárodných i úniových dohôd, tvrdí britský denník.

Zbrane a munícia z východnej a strednej Európy identifikovali na mnohých fotografiách a videozáznamoch zverejnených na sociálnych sieťach. Používajú ich Západom podporované jednotky Sýrskej slobodnej armády (FSA), ale aj bojovníci islamistických skupín ako je fronta An-Nusrá napojená na sieť al-Kajdá, tzv. Islamský štát alebo Ansar aš-sám. Zbrane taktiež využívajú sunnitské jednotky v Jemene. Z označenia niektorej munície pritom vyplýva, že ju vyrobili len nedávno, napríklad v minulom roku, uviedol The Guardian.

Žitný: Sú to vágne informácie

Bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí, že ide o vágne informácie, ktoré vecné náležitosti transakcie nepopisujú. „Pokiaľ boli zbrane vyvezené do Saudskej Arábie, je to v poriadku. Vývozca musí predložiť na ministerstve hospodárstva certifikát konečného užívateľa. Ten hovorí, kto je objednávateľom, kto zbrane kupuje. Ak je to v Saudskej Arábii vláda, nie je to problém. Saudská Arábia nie je na sankčnom zozname OSN,“ povedal Žitný. Podľa neho teda, ak je certifikát konečného užívateľa v poriadku a schvália mu to naše orgány, obchodníka nemusí zaujímať, čo bude ďalej.

165 debata chyba
Viac na túto tému: #zbrane #Sýria #The Guardian #islamistickí extrémisti
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy