Navštívili ste Slovensko už niekoľko ráz. Boli ste tu aj vo februári. Čo momentálne USA očakávajú od Slovenska?
Ste dôležitý partner a spojenec. Nevieme sem poslať prezidenta, viceprezidenta či ministra zahraničných vecí tak často, ako by sme chceli.
Teda prakticky nikdy.
Nedá sa povedať, že nikdy.
Naposledy Slovensko navštívil prezident George Bush v roku 2005.
Súčasnej americkej vláde ešte zostáva šesť mesiacov. Ako však hovorím, ste pre nás dôležitým spojencom a partnerom. Slovensko momentálne predsedá Európskej únii. Je to dobrá príležitosť na konzultácie o spoločnej agende. Spojené štáty, samozrejme, nie sú členom únie, ale máme mnoho spoločných záujmov. Len nedávno Slovensko navštívil aj náš vyslanec pre energetiku Amos Hochstein. Veľmi intenzívne spolupracujme v oblasti obrany, na Slovensku je práve na vojenskom cvičení Národná garda zo štátu Indiana. Spoločne tiež sa zaujímame o dianie na západnom Balkáne. Slovensko má v tomto priestore kontakty a expertízu.
Spomenuli ste energetiku. Jednou z najdôležitejších otázok v tejto oblasti je plynovod Nord Stream 2, ktorý Slovensko kritizuje. Ako Spojené štáty vnímajú tento projekt?
V súvislosti s plynovodom Nord Stream 2 máme podobné obavy a pochybnosti ako Slovensko. Sme presvedčení, že EÚ aj všetky členské štáty by mali urobiť všetko preto, aby projekt prispel k energetickej bezpečnosti Európy a diverzifikácii dodávok, čo sa týka typu energií aj rozmanitosti krajín, ktoré ich poskytujú.
Čiže momentálne Nord Stream 2 nepokladáte za takýto projekt?
Neprispieva k energetickej bezpečnosti. Nord Stream 2 iba posilňuje závislosť Európy od plynu z Ruska, od dodávok z Gazpromu. Nie je to diverzifikácia. Ak chce niekto prísť s dôkazmi, ktoré hovoria opak, tak sa na to radi pozrieme. Zatiaľ však Nord Stream 2 vnímame skôr ako politický, nie ekonomický projekt. Energetická bezpečnosť sa však netýka len tohto plynovodu, Hovoríme tiež o zvýšení využívania obnoviteľných a miestnych zdrojov. USA po výzvach spojencov vrátane Slovenska od februára vyvážajú skvapalnený plyn z Louisiany. Nie sú to ešte veľké objemy, ale už prispievajú k nižšej cene plynu pre spotrebiteľov. A tiež je to ďalší zdroj a znamená lepšiu energetickú bezpečnosť.
A USA na tom z komerčného hľadiska získavajú.
Je to pravda. Ale plyn predávame aj tak. Do Južnej Ameriky, na Blízky východ. Áno, predaj plynu Európe nie je láskavosť, ktorú vám robíme. Nič vám však nevnucujeme. Ten plyn by šiel napríklad do Ázie. Keď ho Európa nebude potrebovať, predáme ho inde. Prispievame však k diverzifikácii dodávok. Keď je Európa závislá len od jedného zdroja z Ruska, má to negatívne následky. Moskva má potom možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia. Podľa nás to nie zdravé pre Európu.
Na východe Ukrajiny stále vládne prímerie, hoci ustavične prerušované bojmi, ako však vidíte možnosť fungovania minskej dohody?
Slovensko zohralo veľmi dôležitú úlohu pri podpore ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti. Spustili ste reverzný tok plynu. Jednoznačne ste podporili sankcie proti Rusku, až kým Moskva nesplní podmienky minských dohôd. Chápeme, že čo sa týka sankcií, tak sú tu otázky, ako dlho budú trvať. Pri týchto opatreniach však stále vládne konsenzus. Sú však ľudia, ktorých podnikanie závisí od obchodu s Ruskom. Zasiahlo to aj americké spoločnosti. Pozeráme sa na Slovensko s tým, že ako krajina predsedajúca EÚ podporí existujúci konsenzus a sankcie budú pokračovať. Teda tlak na Rusko zostane, aby Moskva prestala s agresiou na Ukrajine a skončila s podporou separatistov.
Predpokladá sa však, že o ruských sankciách bude pred koncom roka debata, teraz sú predĺžené do januára 2017.
Z diplomatických skúseností viem, že pri toľkých krajinách, ak sa majú na niečom dohodnúť, sa vždy vyskytne diskusia. Nič nie je automatické. Očakávame teda debatu, ale aj predĺženie sankcií. Veríme, že musia pokračovať, kým Rusko nesplní záväzky na základe minských dohôd. S tým súhlasili aj krajiny EÚ.
USA rokujú s Ruskom o riešení konfliktu v Sýrii. Je možné, že tieto diskusie povedú aj k nejakému väčšiemu vyjednávaniu, ktoré sa môže týkať Ukrajiny?
Z nášho pohľadu nie je žiadna spojitosť medzi situáciou na Ukrajine a situáciou v Sýrii. Len niektorí aktéri sú rovnakí. My to však nespájame. Nikdy nevymeníme našu podporu Ukrajine a našu podporu sankciám, až kým Rusko nesplní minské dohody, za Sýriu. Je normálne, že rokujeme s Moskvou, ktorá nanešťastie podporuje Bašára Asada. Chceme, aby Rusko zachovalo prímerie, aby neútočilo na umiernenú opozíciu a snažíme sa vyhnúť náhodnému konfliktu, keďže obe krajiny tam majú vo vzduchu stíhačky. Ponúkli sme Moskve zapojenie sa do koalície proti ISIL (používaná skratka pre teroristickú organizáciu Islamský štát, poz. red.), ale nevyužila to. Aj keď máme vážne nezhody v súvislosti s dianím na Ukrajine či v Sýrii, naši diplomati musia byť schopní rozprávať sa. Vždy, keď môžeme, tak s Ruskom spolupracujeme. Je nevyhnutné pokračovať v dialógu.