Medzi politikmi sa dokonca ozývajú už aj hlasy pre zavedenie sankcií voči tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.
Ukončením dohody o utečencoch, ktoré by mohlo mať za následok výrazné zvýšenie počtu utečencov prúdiacich z Turecka do Grécka a ďalej do krajín dvadsaťosmičky, pohrozil nedávno turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu. V Nemecku, ktoré dohodu s Ankarou primárne vyrokovalo, jeho postoj pochopenie nenašiel.
„V žiadnom prípade sa nesmie Nemecko alebo Európa nechať vydierať,“ poznamenal vicekancelár a predseda sociálnej demokracie Sigmar Gabriel. „Je na Turecku, či bezvízový styk bude, alebo nie,“ podotkol tiež s tým, že Ankara ešte nesplnila všetky jeho podmienky. Nemeckí komentátori sa pritom zhodujú, že ich splnenie sa obzvlášť po nevydarenom puči v Turecku očakávať nedá.
Podobne sa vyjadril aj nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, podľa ktorého sú podmienky dohody všetkým známe a Turecko na ich splnení musí ešte pracovať. „Nič to neprinesie, dávať si vzájomné ultimáta alebo sa vyhrážať,“ povedal denníku Rheinische Post.
Výrazne tvrdší postup voči Turecku a tamojšej hlave štátu požaduje poslankyňa za ľavicu Sevim Dagdelenová, podľa ktorej by Berlín mal na Erdogana uvaliť sankcie a zmraziť jeho finančné prostriedky. Svoju požiadavku vyslovenú v rozhovore s denníkom Neue Osnabrücker Zeitung Dagdelenová zdôvodnila prenasledovaním a zatýkaním odporcov tureckého prezidenta.
Dohoda Turecka a Európskej únie spoločne s postavením plotu v Macedónsku na hraniciach s Gréckom viedli k podstatnému poklesu počtu migrantov prichádzajúcich na grécke ostrovy v Egejskom mori. Kým na začiatku roka, v januári a februári, tam denne pribúdalo takmer 2 000 ľudí, v júni to bolo len 50.