Za Annou Bourbonsko-Parmskou, ktorá v pondelok vo veku 92 rokov podľahla rakovine, krajina smúti, hoci sa spolovice Francúzka a spolovice Dánka, ktorá ani po tom, čo jej meno ovenčil prídomok Rumunská, sa nikdy nenaučila po rumunsky a do vlasti svojho manžela prvý raz vkročila až takmer sedemdesiatročná.
Hoci po obnove monarchie Rumuni nijako osobitne nevolajú, v časoch rozčarovania zo skorumpovaných politických elít prechovávajú hlboký rešpekt svojmu poslednému kráľovskému páru. Michala si vážia najmä za to, že ako mladý panovník v auguste 1944 zosadil režim maršala Antonesca a pripojením sa k protihitlerovskej koalícii podľa historikov výrazne prispel k skoršiemu a o niečo menej krvavému koncu vojny v Európe. Aj vďaka nemu ako hlavnému veliteľovi 240-tisíc rumunských vojakov oslobodilo takmer tretinu Slovenska; padlo ich pri tom 11-tisíc a vyše 50-tisíc utrpelo zranenia.
Jeho budúca manželka ako francúzska dobrovoľníčka za volantom sanitky prešla bojiská od severnej Afriky, cez Taliansko, Luxembursko až po Nemecko, za čo si vyslúžila francúzsky Vojnový kríž. Rodená Parížanka ešte predtým pred nacistami s rodičmi ušla do USA. V New Yorku pracovala ako predavačka a súčasne študovala na výtvarnej škole. Rumuni si ju vážia aj za to, ako oddane sprevádzala komunistami vyhnaného kráľa Michala ťažkými rokmi v exile. Priviedla mu na svet päť dcér a kým on pracoval ako skúšobný letec, ona sa starala o rodinnú slepačiu farmu. „Zostane navždy v pamäti a v našich srdciach ako jeden z najvýznamnejších symbolov múdrosti, dôstojnosti a maják morálneho správania,“ citovali rumunské médiá z reakcie prezidenta Klausa Iohannisa. „Anna Rumunská bola zosobnením významných hodnôt slušnosti, oddanosti a lásky ku krajine, ktorej meno niesla,“ dodal.
S kráľom Michalom sa princezná Anna zoznámila v novembri 1947 v Londýne, kam prišiel na svadbu svojej sesternice, súčasnej britskej kráľovnej Alžbety II. Najskôr si ho nenápadne išla pozrieť ako jedna z davu na železničnú stanicu, keď dorazil jeho vlak. „Formálne nás predstavili na recepcii v londýnskom hoteli Claridge's,“ povedala pred troma rokmi v dokumente pre rumunskú verejnoprávnu televíziu TVR. Pred kráľom, oblečeným vo vojenskej uniforme, mala veľký rešpekt, čo sa prejavilo na jej stiesnenej prvej reakcii: „Zrazila som opätky a stála som v pozore,“ priznala. Zaujala ho svojou skromnosťou i zmyslom pre humor. Šestnásť dní po prvom stretnutí ju požiadal o ruku.
Foto: Facebook/FamiliaRegala
Na zásnuby to neboli najšťastnejšie časy. Kráľ sa musel ponáhľať späť do Bukurešti a v predvečer Silvestra 1947 ho komunisti prinútili abdikovať. Snúbenci sa znova stretli, až keď ho nový režim vyhnal do exilu. Vzali sa v júni 1948 v Aténach. Museli prekonať aj zložité konfesijné prekážky. Kým on je pravoslávny, ona bola katolíčka. Jej matka a svokra ani na osobnej audiencii nedokázali obmäkčiť pápeža a vymôcť pre nevestu povolenie na zmiešaný cirkevný sobáš. Až po dlhých rokoch si tak mohli sľub zopakovať aj na katolíckom obrade. ,,,Michal prišiel o krajinu, ale získal výnimočnú ženu," ocenil kvality exilovej kráľovnej Anny pre agentúru AP historik Stelian Tanase.
Zo Švajčiarska, kde našiel druhý domov, Michal do Rumunska zavítal až po páde komunistického režimu. Vítal ho miliónový dav Bukurešťanov. Noví vládcovia sa zľakli jeho popularity a ešte niekoľko rokov mu nedovolili usadiť sa na dlhšie. Rumunské občianstvo mu vrátili až v roku 1997. Získal späť niekoľko reprezentačných sídel a vláda ho začala poverovať diplomatickými úlohami. Ako posledný žijúci predstaviteľ spomedzi niekdajších vodcov protihitlerovskej koalície, držiteľ sovietskeho Radu víťazstva i mnohých západných vyznamenaní, sa vo svete teší veľkému uznaniu. Na medzinárodných fórach účinne loboval za prijatie Rumunska do Európskej únie i Severoatlantickej aliancie.
Všetkých reprezentačných úloh, v ktorých mu desaťročia obetavo pomáhala manželka, sa Michal vzdal až na jar tohto roku, keď obaja skončili v nemocnici. Kráľ, ktorý zápasí s leukémiou, toto poslanie zveril ich najstaršej dcére.