Na odhalení sochy boli prítomní dvaja predstavitelia chorvátskej vlády. Minister kultúry Zlatko Hasanbegovič podľa televízie N1 Barešiča velebil ako „rytiera, hrdinu, ktorý obetoval celý svoj život pre ideu chorvátskeho štátu“. Minister pre vojnových veteránov Toma Medved mu zase vzdal hold ako „obrancovi vlasti, patriotovi a symbolu boja za slobodu“.
Barešiča po prepade juhoslovanskej ambasády vo Švédsku odsúdili na doživotie. Už o rok neskôr sa však dostal na slobodu. Chorvátski krajne pravicoví teroristi uniesli lietadlo Scandinavian Airlines a oslobodenie svojho druha si vymohli za prepustenie rukojemníkov. Niekoľko rokov sa Barešič skrýval v Paraguaji. Keď ho napokon vydali do Švédska, odpykal si už len výrazne skrátený trest. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa inkognito vrátil do Chorvátska, aby sa zapojil do bojov za nezávislosť. Za dodnes nevyjasnených okolností v auguste 1991 prišiel o život. Krajne pravicové kruhy ho považujú za mučeníka. Padol vraj do pasce juhoslovanskej tajnej polície, ktorá sa mu chcela pomstiť za Roloviča. Ten bol totiž nielen diplomatom, legendárnym účastníkom protifašistického odboja, ale aj vysokým funkcionárom komunistickej štátnej bezpečnosti.
Kým Srbsko protestuje proti tomu, čo označuje za rehabilitáciu fašizmu, pričom vyzýva Brusel, aby to odsúdil, Chorvátsko, ktoré už v EÚ je, poúča Belehrad, že sa má zbaviť „agresívneho slovníka veľkosrbskej politiky, lebo to nie je slovník Európy“.
Šéf srbskej diplomacie Ivica Dačič označil výzvy Záhrebu, aby sa Belehrad radšej venoval svojim európskym ambíciám, za „tragikomické“. „Ak je podmienkou začlenenia do EÚ, že budeme ako Chorvátsko, staneme sa revizionistami, rehabilitujeme nacizmus, fašizmus a ustašizmus, potom do EÚ ísť nechceme,“ citoval ho portál balkánskej al-Džazíry.