Minulý mesiac brazílska polícia v spolupráci s FBI zadržala 12 ľudí, ktorí mali údajne pripravovať útok inšpirovaný teroristickou organizáciou Islamský štát (IS). Je už známe niečo viac o tomto prípade? Akú vážnu hrozbu predstavovali zatknutí?
Úrady ich môžu zadržať až na 60 dní. Dvanásť ľudí zatkli, ale zatiaľ ich z ničoho konkrétneho neobvinili. Je to prvý raz, čo sme v Brazílii zažili takúto operáciu. Je to aj test novej protiteroristickej legislatívy prijatej na jar. Uvidíme, ako sa s týmto prípadom brazílske úrady vyrovnajú. Tajná služba, protiteroristická jednotka a federálna polícia majú k dispozícii zoznam minimálne 100 ľudí, ktorých bezpečnostné zložky sledujú nepretržite. Väčšinou sú to Brazílčana. Zdá sa, že 12 zatknutých bolo na tomto zozname. Najprv však polícia zadržala desať ľudí a vtedy ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že išlo o relatívne amatérsku sieť.
Čo mala v pláne?
Nie je ani isté, že ľudia v nej skutočne spolupracovali. Komunikovali na Telegrame (služba na posielanie správ, pozn. red.). Vymieňali si nápady. Podľa toho, čo vieme, tak len jeden mal nejaké skúsenosti zo Sýrie a z Blízkeho východu. Zdá sa, že viac-menej išlo len o skupinu mladých mužov, ktorí boli v nejakej fáze radikalizácie, ktorá sa udiala prostredníctvom sociálnych médií.
Spomenuli ste zoznam ľudí, ktorých úrady sledujú. Aké veľká je džihádistická scéna v Brazílii?
Je to veľmi nová vec. Keď hovoríme o extrémizme, tak prvotnou starosťou Brazílie bolo radikálne hnutie Hizballáh s pôsobnosťou v oblasti Tri Border, čo je región na hraniciach Paraguaja, Argentíny a Brazílie. V krajine žije veľa ľudí z Libanonu a zo Sýrie. Ale väčšina z nich sú kresťania. Oficiálne sa k islamu v Brazílii hlási asi 35-tisíc ľudí. Neoficiálne odhady hovoria o čísle až do 400-tisíc. Ale napríklad v Riu de Janeiro je len jedna mešita. Moslimovia sú veľmi malou náboženskou skupinou. V Brazílii nemáme prakticky žiadne skúsenosti s radikalizáciou či dokonca so sympatiami prejavovanými k IS. Bol tu jeden prípad muža, ktorý sa hlásil k Al-Kajdá a IS, ale podľa všetkého išlo o mentálne narušenú osobu. Až do tohto roku sme v Brazílii o týchto veciach ani verejne nediskutovali.
Ako sa debata začala?
Člen IS z Francúzska Maxime Hauchard vlani v novembri po útokoch v Paríži napísal na sociálnej sieti Twitter, že ďalším terčom je Brazília. Vtedy tomu ani nikto nevenoval pozornosť. Médiá sa tejto informácie chytili až na jar. Našli sa jeden či dva prípady ľudí, u ktorých objavila polícia zbrane, ale nešlo o nič veľké. Zásadnú pozornosť tejto hrozbe začala verejnosť venovať 29. mája. Ukázalo sa, že na Telegrame existuje komunikačný kanál skupiny, ktorá šírila v portugalčine džihádistické návody, ako zasiahnuť olympiádu. Nešlo o nič sofistikované. V podstate nabádali ľudí, aby zobrali zbrane a útočili.
Je teda útok inšpirovaný Al-Kajdá či IS hlavnou bezpečnostnou hrozbou pre olympiádu?
Je to hrozba. Ale nie mimoriadne vysoká. Nie sme niekde na červenej úrovni. Skôr sme pri oranžovej, ak by som mal použiť farebné označenie. Nepredpokladám nijaký organizovaný útok skupiny džihádistov, ktorých vytrénovali v zahraniční. Keď sa niečo stane, bude to asi niečo inšpirované teroristickou propagandou. Teda možno práca jednotlivca, ktorý by sa po radikalizácii odhodlal na niečo podobné, čo sa stalo v Nice (v júli tam džihádista vrazil do davu kamiónom a zabil 84 ľudí, pozn. red.). Trocha problémom je, že bezpečnostné zložky sa jednoznačne zameriavajú na to, aby zabránili prvému typu útoku, teda niečomu väčšiemu, organizovanému. Nie sú až tak dobre pripravené na to, čo podľa mňa hrozí viac. Ale je potrebné povedať, že takmer nikto presne nevie, čo s týmito individuálnymi útokmi. Dnes je každá veľká udalosť možným terčom. Okrem toho však nehovoríme len o reálnom svete.
Predpokladáte aj kyberútoky?
IS má možnosti, aby sa prostredníctvom digitálnych útokov snažil narušiť hry v Riu. Medzinárodný olympijský výbor aj vytvoril tím, ktorý má riešiť kyberútoky. Terorizmus však nie je jedinou hrozbou pre olympiádu. Je potrebné spomenúť aj organizovaný zločin.
Keď sa povie Rio de Janeiro, mnohým ľuďom, možno aj neprávom, napadne zločinnosť.
Brazília patrí ku krajinám s najvyšším počtom vrážd. Organizovaný zločin je realitou. Za posledných šesť, sedem rokov sa však znižuje počet vrážd a násilných incidentov v Riu. Je to pokles až o 50 percent. V niektorých častiach mesta s chudobnejším obyvateľstvom, v takzvaných favelách, je situácia stále problematická. Ale pre bežného návštevníka, ktorý tam nepôjde, by to malo byť v poriadku. Na letisku, v centre mesta aj na športoviskách je obrovské množstvo príslušníkov bezpečnostných jednotiek. Keby som to mal zhodnotiť všeobecne, tak hrozba terorizmu v Riu mierne narástla a problémy so zločinom sú na priemernej úrovni. Ešte by som sa však vrátil do kybernetického priestoru. Brazília je na druhom mieste vo svete, čo sa týka kyberzločinu a produkcie škodlivého softvéru. Je to obrovský problém pre bankovú sféru aj pre obyčajných používateľov internetového bankovníctva. O týchto veciach sa nehovorí, ale ľudia prichádzajúci do Ria by si to mali uvedomiť.
Hovorili sme o bezpečnostných zložkách, ktorým Brazília len nedávno škrtala z rozpočtu. V uliciach je takmer 90-tisíc policajtov a vojakov, sú však dostatočne vyzbrojení a pripravení?
V Riu hliadkuje najmä Národná garda a miestna polícia. Okrem toho sú v uliciach tisíce príslušníkov súkromných bezpečnostných agentúr a mestskej polície, ktorí nie sú ozbrojení. Zapojená je námorná pechota. Aj letectvo, ktoré má na starosti bezletové zóny. Lenže sme uprostred ekonomickej krízy a polícia v Riu prišla približne o tretinu rozpočtu. Stalo sa dokonca, že jej príslušníci nedostali výplaty. Policajti žiadali verejnosť, aby im posielala toaletný papier a podobne. Vláda vyhlásila stav núdze a uvoľnila peniaze. Polícia je teraz dobre vyzbrojená, nie je to dokonalé, ale je to v poriadku. Vojaci sú na tom dobre. Ekonomický problém sa však ukázal, keď len pred niekoľkými dňami musela skončiť súkromná spoločnosť, ktorá mala mať na starosti prehliadky ľudí. Nahradila ju národná garda. Ukázalo sa, že táto firma s tým nemala vôbec žiadne skúsenosti. A mala málo ľudí. Lenže to sa tiež odvíjalo od toho, že sa nikto renomovaný neprihlásil, lebo tender bol veľmi lacný. Viem, že to nevzbudzuje dôveru a tlak na Brazíliu je veľký. Preto sú aj niektoré jej kroky asi tak trochu falošné. Možno aj zadržanie tých 12 ľudí, ktoré sme už spomínali. V Brazílii existuje taký výraz, že niečo robíme, aby si to všimli Angličania. Ide o to, že opravíme len fasádu, aby sa to páčilo cudzincom.
Niečo ako Potemkinova dedina?
Áno. Ale verím, že Brazília to zvládne a hry budú bezpečné. Hoci problémy existujú.
Existuje scenár, že by teroristi mohli využiť bežné zločinecké siete ako prostriedok na svoje ciele?
Nie je to veľmi pravdepodobné. Zločinecké skupiny v Riu nie sú veľmi centralizované. Bojujú medzi sebou a s políciou, ktorá je niekedy do kriminálnych aktivít zapojená tiež. Potom máme v Riu milície, ktoré vznikli tak, že sa bežní občania ozbrojili a bojovali so zločinom. Ale niektoré medzitým už prevzali drogový biznis. A ešte je tu klasická mafia, ktorá má svoje nelegálne podnikanie v doprave, v hazardných hrách. Všetky tieto skupiny sa v prvom rade starajú o svoje záujmy. Nemajú dôvod spojiť sa s teroristami. Len by to na ne prilákalo neželanú pozornosť. Niektoré gangy predávajú zbrane. Ale Brazília je štvrtým najväčším producentom malých zbraní na svete. Ak ich chcete získať, tak na to nepotrebujete spoluprácu s organizovaným zločinom.
Očakávate v Riu protesty spojené s politickou a ekonomickou situáciou? Veľké demonštrácie by mohli zamestnať bezpečnostné zložky a tým možno ponúknuť priestor zločincom a teroristom.
Určite budú protesty pokračovať. Sme svedkami demonštrácií na podporu aj proti Robotníckej strane dočasne odvolanej prezidentky Dilmy Rousseffovej. Protesty sú však väčšinou ohlásené a organizované. Takže to by nemal byť veľký problém. Obavy vyvoláva, že sa chystajú protestovať niektoré odbory, dokonca policajné, hoci k tomu asi nedôjde. A videli sme aj demonštrácie proti olympiáde. Brazília má za sebou viacero politických a ekonomických škandálov. Sú do nich zapojené aj mnohé najväčšie stavebné spoločnosti. Viaceré z nich mali kontrakty na vybudovanie infraštruktúry týkajúcej sa olympiády. Mali sme prípady, keď sa rozpadli či prepadli cesty alebo chodníky. Časť infraštruktúry postavili veľmi rýchlo. Je to riziko. Ale poviem aj to, že v Brazílii sa všetko dokončuje na poslednú chvíľu a väčšinou to funguje. Ešte aj dnes (rozhovor vznikol v stredu večer, pozn. red.) vidíme nie úplne dokončené budovy súvisiace s hrami. Ale myslím, že Brazílčania konečne chytajú olympijského ducha. Krajina potrebuje dobré správy.