Porošenko nariadil bojovú pohotovosť pri Kryme, Moskva ho varuje

Ukrajinský prezident Petro Porošenko nariadil uviesť do zvýšenej bojovej pohotovosti všetky vojenské jednotky v blízkosti polostrova Krym a tiež v oblasti Donbasu na východe krajiny, kde sa vládne sily stretávajú s odporom proruských separatistov.

11.08.2016 15:53, aktualizované: 20:58
Petro Porošenko Foto: ,
Ukrajinský prezident Petro Porošenko.
debata (393)

Porošenko tak reagoval na tvrdenie Moskvy, že sa ukrajinské sily pokúsili o vpád na Krym, ktorý Rusko pred dvoma rokmi anektovalo. Ruské ministerstvo na druhej strane vyzvalo zahraničných partnerov, aby varovali Kyjev pred nebezpečnými krokmi, ktoré môžu mať veľmi negatívne dôsledky.

Porošenko dal tiež najavo, že chce o stúpajúcim napätí priamo hovoriť so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Situáciou sa má na ukrajinskú žiadosť ešte dnes zaoberať Bezpečnostná rada OSN. Vývoj podľa agentúry AP pozorne sleduje aj Severoatlantická aliancia. Nemenovaný činiteľ NATO dal najavo, že aliancia je hlboko znepokojená zvýšeným napätím medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Ešte raz vyzývame partnerov, aby čo nejserióznejšie vyvinuli tlak na kyjevské úrady a varovali ich pred nebezpečnými krokmi, ktoré môžu mať veľmi negatívne dôsledky,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení, ktoré vydalo popoludní. „Hra s ohňom k ničomu dobrému nevedie,“ zdôraznilo.

Porošenko na porade s kľúčovými ministrami uložil podľa ukrajinských médií rad úloh. Ministerstvo zahraničia má podľa prezidentovho pokynu informovať zahraničných diplomatov v Kyjeve o vývoji udalostí a zároveň „usporiadať trojstranné telefonické rozhovory s vedením Nemecka a Francúzska, s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a iniciovať rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom“.

Ukrajinská diplomacia sa má tiež snažiť o maximálnu zvýšenú účasť pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na hranici s Krymom a požadovať od „ruských okupačných vojsk“, aby umožnili pozorovateľom inšpekcie objektov na Kryme.

Moskva v stredu uviedla, že pri dvoch prestrelkách „s diverznými a teroristickými silami“ boli zabití dvaja ruskí vojaci a niekoľko ďalších bolo zranených. Incident prudko vyostril rusko-ukrajinské vzťahy.

„Nie je to ešte casus belli (dôvod na vyhlásenie vojny), ale Rusko pre casus belli aktívne zbiera podobné historky,“ uviedol ukrajinský veľvyslanec pri Rade Európy Dmytro Kuleba. Pripomenul, že podobné incidenty sa odohrali aj tesne pred vypuknutím rusko-gruzínskej vojny v auguste 2008.

Ukrajina by pre ruské vyhrážky mala požiadať o mimoriadne rokovanie Bezpečnostnej rady OSN, usúdil ukrajinský zástupca v tejto svetovej organizácii Volodymyr Jelčenko.

Ukrajina je schopná sa sama ubrániť a situáciu okolo Kryme monitoruje, ubezpečil agentúru Reuters hovorca ukrajinského generálneho štábu Vladyslav Selezňov. Uviedol tiež, že od stredy sa v blízkosti hraníc s Krymom odohráva plánované vojenské cvičenie ukrajinských síl.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu obvinil Kyjev, že siaha po terore, namiesto aby sa snažil o mierové urovnanie konfliktu. Odvolal tiež stretnutie takzvanej normandskej skupiny, ktorej členmi sú Rusko, Ukrajina, Nemecko a Francúzsko. Tá sa mala na najvyššej úrovni zísť začiatkom septembra na okraj konferencie štátov skupiny G20 v Číne. Porošenko vzápätí odmietol ruské obvinenia ako nezmyselné a cynické.

Kremeľ vo štvrtok oznámil, že Putin na porade bezpečnostnej rady štátu posudzoval otázku bezpečnosti Krymu po zmarení teroristických útokov, najmä opatrenia na pozemnej hranici s Ukrajinou, na mori i vo vzduchu.

Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže vyhlásil, že Rusko v posledných dňoch vysiela na sever anektovaného polostrova vojenské posily, ktoré nahrádzajú horšie vyzbrojené a menej početné jednotky.

Akciu „diverzantov“ organizoval podľa ruskej tajnej služby FSB príslušník rozviedky ukrajinského ministerstva obrany Jevhen Panov, ktorý bol tiež zatknutý. „Môjho brata uniesli (z Ukrajiny). Neexistuje iná možnosť, ako sa mohol ocitnúť na Kryme,“ tvrdí Panovov brat Ihor, ktorého citoval server denníka ukrajinská pravda. Moskovský rozhlas oznámil, že ruská tajná služba na Kryme zadržala celkom deväť ľudí, ktorí vraj boli do akcie zapletení.

Väčšina zo zajatých „ukrajinských diverzantov“ sú obyvateľmi polostrova a niektorí mali ruské doklady. Na Kryme chceli niekoľkými výbuchmi vyvolať paniku, aby „zničili turistiku“, zabíjať ale v úmysle nemali, uviedol s odvolaním sa na nemenované zdroje a výsluchy zajatcov ruský denník Kommersant.

Prestrelky s „diverzantmi“ sa podľa verzie FSB mali odohrať v noci zo 6. na 7. augusta – keď bol takisto zatknutý Panov – a v noci zo 7. na 8. augusta.

Proruský krymský gubernátor Sergej Aksjonov navrhol lapených diverzantov vešať. „S diverzantmi sa musí zaobchádzať presne tak, ako to robia roľníci s vranami, ktoré im kradnú úrodu. Zabíjajú ich a vešajú na hranici, aby ostatní pochopili, že nikto nesmie ohrozovať životy civilistov a vojakov na Kryme,“ vyhlásil Aksjonov. Za celou akciou sa podľa neho skrýva americké ministerstvo zahraničia.

Rusko anektovalo ukrajinský polostrov na jar 2014 po náhlivo zorganizovanom referende. Začlenenie Krymu do Ruskej federácie drvivá väčšina štátov neuznala.

393 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Krym #Porošenko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy