Múzeum štatistiku úmrtí medzi rokmi 1945 a 1989 pojíma pomerne široko a zahŕňa do nej všetky obete Berlínskeho múru aj celoštátnej hranice medzi západným a východným Nemeckom, a to vrátane východonemeckých pohraničníkov alebo sovietskych vojakov, ktorí sa pokúsili utiecť na Západ.
Počíta napríklad tiež príslušníkov východonemeckej pohraničnej stráže, ktorí spáchali samovraždu, alebo občanov Nemeckej demokratickej republiky (NDR), ktorí zomreli pri snahe dostať sa z komunistického štátu cez stredoeurópske krajiny a Juhosláviu do západnej Európy.
K takýmto patril aj v roku 1983 iba šesťročný Steffen Anders, ktorého na cestu za slobodou vzali jeho rodičia. „Dňa 25. augusta 1983 zatkli československé bezpečnostné orgány na hranici ČSSR a Maďarska dvojicu občanov NDR. Tí sa rozhodli pre problémy s bývaním, ako aj pre iluzórne predstavy o životných podmienkach v Spolkovej republike Nemecko (SRN) nezákonne opustiť NDR a dostať sa cez Československo a Maďarsko do Juhoslávie, aby odtiaľ pokračovali do SRN,“ cituje Hildebrandtová z úradnej správy.
„Aby svoj zámer uskutočnili, vydali sa z Komárna východne na rieke Váh, ktorú preplávali v domnienke, že ide o hraničnú rieku Dunaj. Pritom prúd uniesol ich dieťa, ktoré sa utopilo,“ konštatuje stroho úradný záznam k udalostiam z 23. augusta 1983.
Rodičom Steffena sa podarilo dostať na druhý breh, svoje dieťa však už nenašli. O prekročení hranice do Maďarska sa pokúsili znovu 25. augusta. Tentoraz ich zatkla polícia, ktorá o tri dni neskôr našla mŕtvolu ich dieťaťa. Steffena údajne na želanie svojich rodičov pochovali v Komárne.
Prípad, ktorý sa múzeu podarilo zdokumentovať tento rok, je len jedným z mnohých. Hildebrandtová pritom očakáva, že počty mŕtvych ďalej porastú. Najmä štatistika sovietskych vojakov, ktorí zahynuli pri snahe dostať sa zo sovietskej okupačnej zóny a následne východného Nemecka na Západ, je podľa nej neúplná.
55. výročie začiatku výstavby Berlínskeho múru
Nemecko si uctilo pamiatku ľudí, ktorí zahynuli pri pokuse dostať sa na Západ cez Berlínsky múr. Berlínsky múr patril k symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka i Európy.
Berlínsky primátor Michael Müller položil veniec kvetov k ústrednému pomníku obetí na ulici Bernauer Straße a zúčastnil sa aj na modlitebnom zhromaždení v protestantskej kaplnke zmierenia, ktorú postavili v bývalom pohraničnom pásme.
Berlínsky múr
Berlínsky múr začali stavať ozbrojené zložky bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) 13. augusta 1961. Už od 12. augusta 1961 mali príslušníci ozbrojených síl NDR rozkaz použiť zbrane proti osobám usilujúcim sa o útek z Berlína cez múr. Prvého utečenca Güntera Liftina zastrelili vojaci 24. augusta 1961, posledného, Chrisa Guefforyho, údajne 6. februára 1989.
Výstavba múru súvisela s povojnovou situáciou v Nemecku, ktoré bolo na základe dohôd štyroch víťazných veľmocí (Sovietsky zväz, USA, Británia, Francúzsko) rozdelené do štyroch okupačných zón a hlavné mesto Berlín do štyroch sektorov – zón vplyvu.
Berlínsky múr mal celkovú dĺžku 165 kilometrov (45 kilometrov bola hranica medzi Východným a Západným Berlínom, zvyšok tvorila hranica medzi Západným Berlínom a spolkovou krajinou Brandenbursko). Odchody občanov NDR na Západ sa podstatne sťažili.
Múr definitívne „padol“ až 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov občanov bývalej NDR. Dodnes sa z neho zachovali iba menšie úseky.
Rozhodnutiu o jeho likvidácii predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín, vrátane bývalého Československa.