„Usilovali sme sa toľko, ako sotva nejaká iná krajina, splniť všetky podmienky na vstup do EÚ. Ale teraz zo strany častí EÚ zažívame len vyhrážanie, urážky a úplnú blokádu. Pýtam sa: Čoho sme sa dopustili? Prečo existuje toto nepriateľstvo voči Turecku?“ povedal Čavušoglu.
Šéf tureckej diplomacie okrem toho opätovne zopakoval požiadavku na liberalizáciu vízového režimu medzi EÚ a Tureckom, ktorá uviazla najmä na požiadavkách únie na reformu tureckých protiteroristických zákonov.
Nemecké médiá Čavušoglu obvinil priamo z „manipulovania a dezinformácií“. „Spravodajstvo v Nemecku, aj u vás v novinách Bild, je zamerané smerom, ktorý nemá nič spoločné s realitou v Turecku,“ vyhlásil.
Turecký minister zahraničných vecí sa tiež v rozhovore pre denník Bild venoval téme navrhovaného obnovenia trestu smrti vo svojej krajine po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat z polovice júla, čo by bolo podľa vyhlásení viacerých predstaviteľov pre EÚ neprijateľné.
„V Európe sa správajú, akoby sme už trest smrti zaviedli. Zo strany ľudu je takáto výzva a treba to chápať. Bol to najkrvavejší pokus o puč v dejinách Turecka,“ upozornil Čavušoglu a dodal, že on sám je „v zásade“ proti obnoveniu popráv, zatiaľ čo jeho manželka takýto krok podporuje.
Turecko opäť pohrozilo vypovedaním dohody o migrácii pre víza
Turecko opäť pohrozilo Európskej únii vypovedaním dohody o vrátení migrantov, pokiaľ dvadsaťosmička nesplní svoje záväzky najmä ohľadom zrušenia víz pre Turkov cestujúcich do EÚ. Turecký minister zahraničia Mevlüt Čavušogluv rozhovore pre pondelňajšie vydanie nemeckého denníka Bild povedal, že ak Brusel víza nezruší do októbra, nemôže zaručiť ďalšie fungovanie dohody o migrantoch, ktorá začala platiť tento rok v marci a prúd utečencov z Turecka do Grécka výrazne spomalila.
"Pozrime sa napríklad na dohodu o migrantoch. Máme zmluvy, v ktorých je jasne stanovené, že v októbri bude platiť pre všetkých Turkov bezvízový styk. A keď na tieto zmluvy poukážem, reagujú zrazu všetci podráždene. Nie je ale predsa možné, aby všetko, čo je dobré pre EÚ, bolo z našej strany prevádzané, a Turecko za to nič nedostalo, "povedal minister novinárom. Čavušoglu tiež zdôraznil, že dohody by sa mali dodržiavať z oboch strán a pokiaľ k tomu nedôjde, prestanú platiť.
Na otázku, či v prípade nedodržania októbrového termínu uvoľnenia vízového režimu pre Turecko začnú opäť masovo prúdiť do EÚ nelegálni migranti, odpovedal Čavušoglu nejednoznačne: „Nechcem hovoriť o najhoršom prípade, rokovania s EÚ pokračujú. Ale jedno je jasné: Buď uplatňujeme všetky zmluvy súčasne, alebo ich všetky odložíme bokom.“
Čavušoglu v tejto súvislosti vyjadril sklamanie nad kritizovaním Turecka za to, že v súvislosti s plnením dohody o migrantoch požaduje od EÚ tri miliardy eur. „Tie peniaze predsa nie sú pre nás, ale pre utečencov (zo Sýrie)! Turecko nesie spomedzi všetkých krajín najväčšiu ťarchu, vynaložili sme 25 miliárd dolárov. Ale od EÚ počúvame len: ‚My sme šéfovia a takto sa to bude robiť!‘ No takto to nejde, táto mentalita je chybná,“ povedal.
Európska komisia trvá na tom, že víza bude možné zrušiť až vo chvíli, keď budú splnené všetky nutné podmienky. EÚ si pre zrušenie víz stanovila celkom 72 podmienok, ktoré sa týkajú okrem iného zabezpečenia dokladov totožnosti, riadenie migrácie, bezpečnosti, základných ľudských práv a readmisie migrantov. Ankara ale podľa Bruselu zatiaľ všetky neplní a niektorí eurokomisári naznačili, že smernica o bezvízovom cestovaní do konca roka nevznikne. Zdržanie môže priniesť aj kritika týkajúca sa čistiek vo verejnej správe a justícii po nedávnom neúspešnom pokuse o puč v Turecku.
Turecko musí ohľadom obrany spolupracovať i s nečlenskými štátmi NATO
Turecko potrebuje v oblasti obrany spoluprácu so štátmi, ktoré nie sú členmi organizácie NATO, pretože niektorí západní partneri Ankary nie sú ochotní predávať Turecku vojenské vybavenie a vymieňať si s ním informácie. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu pre denník Bild.
Šéf tureckej diplomacie však napriek tomu zdôraznil, že jeho vlasť je „jedným z najväčších podporovateľov Severoatlantickej aliancie“. Zároveň odmietol špekulácie o tom, že by Turecko mohlo jedného dňa toto západné obranné zoskupenie opustiť. Túto otázku podľa jeho slov nadhadzujú „protiturecké kruhy“, nie Ankara.
„Je jasné, že ohľadom nákupu a predaja zbraňových systémov musíme spolupracovať i s inými partnermi. V rámci NATO sú totiž partneri, ktorí nám napríklad odmietajú predávať svoje systémy protivzdušnej obrany alebo vymieňať si s nami informácie,“ vyhlásil Čavušoglu.