„Nehovoríme o zákaze nosenia náboženských symbolov na pláži, ale o nápadnom oblečení, ktoré sa vzťahuje na teroristické hnutie, ktoré vedie vojnu proti nám,“ zdôvodnil predstaviteľ mesta Cannes Thierry Migoule zákaz nosenia burkín. V Cannes, kde ako prví koncom júla zaviedli takéto opatrenie, dostali už niektoré moslimky pokutu 38 eur za burkiny, iné hneď po prvej výzve z pláže radšej odišli, aby sa pokute vyhli.
Zdá sa teda, že také opatrenie moslimkám nemusí pomôcť oslobodiť sa od patriarchálnej kultúry, skôr na pláž nebudú chodiť vôbec. Radnica v Cannes však tvrdí, že burkiny príliš zdôrazňujú príslušnosť k náboženstvu, čo odporuje zásadám republiky, ktorá prísne oddeľuje náboženstvo od štátu. Zároveň môže narúšať verejný poriadok v situácii, keď sa krajina spamätáva z teroristických útokov. Pre podobný krok sa vzápätí rozhodlo ďalších šesť miest.
Zákaz nosenia burkín podporil aj premiér Manuel Valls. „Za burkinami vidno zmýšľanie, že ženy sú od prírody necudné, nečisté, teda musia byť zahalené. To je nezlučiteľné s hodnotami Francúzska a republiky. Republika sa musí proti provokácii brániť,“ povedal Valls.
Ten zároveň vyzval úrady, aby dôsledne uplatňovali zákon z roku 2010, ktorý zakazuje na verejnosti nosiť burky, teda odev, ktorý zahaľuje nielen celé telo, ale aj tvár. Celoštátny zákaz burkín sa však nechystá.
Aj podľa francúzskej ministerky pre práva žien Laurence Rossignolovej „plážová verzia burky má tú istú logiku – skryť telá žien, aby boli lepšie kontrolované“. Niektoré ženy, ktoré burkiny nosia, to vidia inak. Redaktorka britského denníka Guardian Remona Alyová ironicky medzi dôvodmi, prečo nosiť burkiny, uviedla, že vďaka nim sa ušetrí aj na opaľovacích krémoch.
Shabana Mirová, ktorá učí kultúrnu antropológiu v Chicagu, zas pre americký Newsweek zdôraznila, že ženy by mali nosiť, čo sa im páči a v čom sa cítia pohodlne. Aj vysoké podpätky môže niekto považovať za útlak, ale niektoré ženy ich rady nosia.
„Povedať, že burkiny obmedzujú slobodu ženy, znamená zabudnúť na to, čo sloboda je, teda v prvom rade sloboda voľby,“ pripomenula Mirová, ktorá burkiny nenosí a radšej používa surfistické celé plavky.
The New York Times celú debatu považuje za pokryteckú. Francúzski politici paternalisticky tvrdia, že chcú oslobodiť moslimky od zotročenia tým, že im diktujú, čo si môžu a nemôžu obliecť. Zvada o burkiny zároveň podľa denníka odpútava pozornosť od skutočných problémov Francúzska, ako je vysoká nezamestnanosť, slabý hospodársky rast a stále veľmi reálna teroristická hrozba.
Z burkín je v každom prípade letný politický hit. Meno a ich dizajn vymyslela pred vyše desiatimi rokmi Aheda Zanettiová, dnes 48-ročná Libanončanka, žijúca neďaleko austrálskeho Sydney.
Firma, ktorú založila, predáva burkiny do celého sveta a Zanettiová tvrdí, že 35 – 45 percent jej zákazníčok nie sú moslimky. Mnohé ich uprednostňujú ako ochranu pred UV žiarením. Samozrejme, nemá len fanúšičky. „Jeden Talian mi napísal: Rád sa pozerám na ženy v bikinách, prečo nám to robíte? Odpísala som mu: Použite svoju predstavivosť.“
Kým vo Francúzsku sa diskutuje o plavkách, v Nemecku sa len začína otvárať debata o zákaze buriek. Ako povedal nemecký minister vnútra Thomas de Maiziére, nosenie odevov, ktoré úplne zahaľujú tvár žien, nie je v súlade s hodnotami nemeckej spoločnosti. Vzhľadom na slobodu náboženského vyznania sa však nedá očakávať, že by sa burky a nikáby podarilo zakázať, taký zákaz by pravdepodobne zrušil ústavný súd.
Burky odsúdila aj kancelárka Angela Merkelová. „Z môjho pohľadu má v Nemecku úplne zahalená žena sotva možnosť sa integrovať,“ povedala. Riešenie však necháva na ministra vnútra.