Je dôvod sa obávať takej katastrofy či konfliktu, ktoré si vyžadujú mať doma vybavenie pre stav núdze?
Som si istý, že v súčasnej dobe žiadny rozsiahly vojenský konvenčný či raketovo-jadrový konflikt v Európe nehrozí. Som si istý, že ani veľký teroristický útok v jednej či vo viacerých krajinách Európy by neznamenal katastrofu, ktorá by viedla k tomu, čo radí vláda v Berlíne. Máme tu však hrozbu rozsiahleho výpadku elektrickej energie. V takom prípade je celkom nepochybne toto opatrenie správne.
Myslím si, že občania by mali túto vec vnímať vážne. Kým štát zafunguje, tak to bude nejaký čas trvať. Sám som bol členom ústredného krízového štábu a viem, ako dlho to štátu trvá. Pokiaľ sa občania budú môcť spoľahnúť len na seba, tak to bude dobre. Mať zásoby vody a potravín na desať dní je správne. Ak sa toto opatrenie správne vysvetlí, nemusí znamenať nejakú paniku. Jednoducho, prírodná katastrofa či spomínaný výpadok elektrického prúdu môžu štát na istý čas paralyzovať.
Nemecká opozícia tvrdí, že takýto návrh môže vyvolať strach medzi ľuďmi. Čo si o tom myslíte?
Už som povedal, že ak to vláda dobre odkomunikuje a nepovie len, že môže byť vojna, tak ľudia situáciu pochopia. Nemci sú disciplinovaní. Niet obavy z veľkého vojenského konfliktu, ani veľký teroristický útok by neznamenal rozvrat štátu, ale sú tu možnosti ako prírodné katastrofy či rozsiahly výpadok elektriny na území Európy, pretože prenosové sústavy sú prepojené.
Vidíte medzery v systémoch civilnej ochrany?
Môžem hovoriť o Českej republike. Systém civilnej ochrany sme si zrušili, nenahradili sme ho ničím zmysluplným, len hasičský záchranný zbor prevzal hlavnú úlohu. Nemá na to však kapacitne a niekedy ani intelektuálne. Politici majú pocit, že nie je potrebné vzdelávať obyvateľov, čo by mali robiť v rôznych krízach. Systém, ktorý poznáme za boľševika, bol možno niekedy stupídny a ľudia si z neho robili žarty, ale vtedy mali väčšiu šancu prežiť, keby sa niečo stalo, ako dnes. Lebo dnes nikto nič nevie. Tiež na nič nie sú záložné prostriedky.
Každý štát má plány civilnej ochrany i legislatívu, ako reagovať počas krízových situácií či rôznych priemyselných havárií. Samotná udalosť však vie všetkých prekvapiť. Prečo?
Pretože sa to podceňuje. Nie je ani dobre nastavený systém. Predovšetkým súkromné podniky, ktoré slúžia ako kritická infraštruktúra štátu, tak štát ich nie je schopný prinútiť k tomu, aby zafungovali. Tiež sa necvičí, plány sú často spracované formálne. Tých plánov som videl veľa a viem, v akom sú stave. V súčasnosti do popredia vystupuje problém kybernetických útokov. Niekedy proti vám útočí možno 16-ročný chalan, ktorý ani nie je v hraniciach vášho štátu a môže spôsobiť veľké škody už len preto, že nie ste schopný rozpoznať, že ide o kybernetický útok.
Veľa ľudí nevie poskytnúť prvú pomoc, nevie, ako sa chrániť v prípade chemického alebo radiačného ohrozenia. Nemalo by sa viac úsilia venovať vzdelávaniu?
Áno, podpisujem to. Na školách by sa mali venovať základným zručnostiam, ako pomôcť sám sebe, ale aj druhým. Až 40 percent zranených ruských vojakov počas druhej svetovej vojny si dokázalo poskytnúť prvú pomoc sebe samému. Rovnako by sa mala otázkam prvej pomoci venovať verejnoprávna televízia. Štát túto vec zanedbáva a môže sa nám to vypomstiť.
Akú dôležitosť pripisujete krytom v prípade chemického alebo jadrového útoku?
Ochranné úkryty sa budovali predovšetkým v Prahe pri stavbe metra. V metre je systém na odhaľovanie chemických a biologických látok. To sú veci, ktoré by sme mali sledovať a využívať vo vlastných zariadeniach. Stačí len spomenúť útok sekty Óm Šinrikjó, ktorý sa v minulosti odohral v tokijskom metre sarínom. Úkryty by mohli mať význam napríklad pri výpadku elektriny, v nich sa dá v zime udržiavať rozumná teplota, keď už inde žiadne teplo nie je.
Bohatí ľudia najmä v minulosti mali záujem o vlastné kryty. Má zmysel, aby si ich dnes ľudia stavali?
Nemyslím si, že je to reálne. Môže si ho postaviť niekto, kto si stavia dom. Nie sme však v situácii 60. rokov, keď predovšetkým v USA prepadli mánii budovať si kryty pod svojimi domami kvôli jadrovej vojne. Nie je to správna cesta ani reálne.
Európa je konfrontovaná s terorizmom. Mal by byť súčasťou plánov ochrany obyvateľstva aj manuál, ako sa správať počas teroristických útokov?
Ľudia by mali vedieť, že ak sú v blízkosti výbuchu, tak prvé, čo by mali urobiť, je hodiť sa na zem. Ak sú vo väčšej vzdialenosti, tak by mali utiecť a nikde nenakúkať. Obzvlášť, ak dôjde k výbuchu a ležia na zemi, tak nezdvíhať hlavu a chvíľu počkať. Črepiny totiž lietajú v rôznych fázach. Či to má byť manuál, neviem. Základné rady, ako sa správať, by sa však mali riešiť.