„Rozsudky nemeckých súdov týkajúce sa usmrtenia na železnej opone mimo vnútronemeckú hranicu mi zatiaľ nie sú známe,“ povedal v rozhovore Menz, podľa ktorého terajší prípad predstavuje novinku. Zároveň však trestné oznámenie, ktoré podal za Platformu európskej pamäte a svedomia nemeckému najvyššiemu prokurátorovi, podľa neho svojou logikou nadväzuje na podobné vnútronemecké prípady.
Nepremlčateľné trestné činy
Podľa nemeckej judikatúry ide o nepremlčateľné trestné činy a zodpovednosť za ne nesú všetci, ktorí sa na nich podieľali, uviedol Menz. Trestnému oznámeniu v prípade čelí 54 českých a 13 slovenských občanov, vrátane bývalého šéfa komunistov Miloša Jakeša a niekdajších komunistických premiérov Lubomíra Štrougala a Petra Colotku.
„Generálny prokurátor teraz preskúmava podklady, ktoré sme predložili,“ uviedol Menz, podľa ktorého ide o stovky strán materiálov, ktoré vychádzajú okrem iného z informácií českých a slovenských archívov. Ak ich generálny prokurátor, ktorý sa tiež môže rozhodnúť, že do prípadu zapojí ďalších žalobcov, bude chcieť doplniť, je na to Platforma európskej pamäte a svedomia pripravená.
Ako dlho môže úvodné preskúmanie dokumentov trvať, sa len zložito odhaduje. Podobné je to podľa Menza s odhadovaním šance na to, že generálny prokurátor komunistických predákov a ďalších činiteľov obžaluje. „Je to ťažké, pretože to je novopostavený prípad, ale povedal by som, že šance sú najmenej 50 na 50,“ myslí si.
Ide aj o „veľké ryby“
Keby prípad dospel k obžalobe, bude treba podozrivých vydať, pretože v Nemecku nie je možné niekoho odsúdiť v neprítomnosti. Dĺžka prípadného trestu by závisela od spôsobu posúdenia trestného činu. „Ak by boli obžalovaní a odsúdení za vraždu, bolo by najdlhším trestom doživotie,“ poznamenal Menz. Zároveň však pripomenul prípady, keď ľudia odsúdení za podiel na holokauste odchádzajú od nemeckých súdov aj vzhľadom na svoj vysoký vek s niekoľkoročnými trestami.
V prípade Jakeša, Štrougala a ďalších však nejde iba o radových funkcionárov, ale aj o predákov bývalého režimu. „Títo činitelia, ktorí mali vysoké funkcie, môžeme najlepšie porovnať s Egonom Krenzom, ktorý bol u nás v Nemecku odsúdený ako posledný komunistický šéf,“ myslí si advokát.
Krenz bol v 90. rokoch odsúdený na šesť a pol roka väzenia, pretože niesol spoluzodpovednosť za hraničný režim východného Nemecka, ktorý si vyžiadal množstvo obetí. Prepustili ho po necelých štyroch rokoch.
Aktuálne trestné oznámenie sa týka okrem iného smrti východonemeckého utečenca Hartmuta Tautza, ktorého pred 30 rokmi na hranici pri Bratislave roztrhali dva psy pohraničníkov, alebo Gerharda Schmidta, ktorého zastrelili na Tachovsku, keď sa s manželkou a tromi deťmi pokúsili utiecť do Bavorska. Pohraničníkov za jeho zabitie odmenili, nikto nebol odsúdený.