„Toto nie je boj, ktorý by osamotená krajina, nehľadiac na jej moc, mohla zvládnuť sama,“ povedal americký prezident Barack Obama, ktorý je na návšteve Číny. „Jedného dňa to môžeme považovať za okamih, keď sme sa konečne rozhodli zachrániť našu planétu,“ dodal.
„Naša odpoveď na klimatické zmeny mieri na budúcnosť národa i celého ľudstva,“ vyhlásil Obamov čínsky náprotivok Si Ťin-pching.
Generálny tajomník OSN je optimistický a očakáva, že k zmluve do konca roka pristúpi dostatok štátov, aby sa mohla stať záväznou. Zároveň ocenil USA i Čínu, že sa spojili, aby dosiahli cieľ, ktorý je možné dosiahnuť len spoločnými silami.
Šéf Programu pre životné prostredie OSN (UNEP) Erik Solheim považuje krok Číny a USA za „vysoko dôležitý“. „Vedúca úloha Číny a USA je kľúčom k presadeniu dohody z Paríža … Obe najväčšie ekonomiky sveta tým ukazujú, že naša ekonomická budúcnosť je nízkouhlíková a zelená,“ povedal.
Francúzsky prezident François Hollande označil oznámenie Pekingu a Washingtonu za „dôležitý krok, ktorý otvára cestu pre vstup parížskej dohody do platnosti na konci roka“.
Základným cieľom parížskej dohody je udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa. Text tiež vyzýva štáty, aby sa usilovali o čo najrýchlejšie globálne zníženie emisií skleníkových plynov.
Čínsky parlament dohodu ratifikoval
Čínsky parlament dohodu ratifikoval deň pred začatím summitu skupiny krajín G20 v čínskom meste Chang-čou.
Čína je najväčším producentom oxidu uhličitého na svete. Druhé miesto patrí Spojeným štátom, ktoré parížsku dohodu o klíme ešte neratifikovali. Zmluva sa stane záväznou, až keď ju ratifikuje 55 krajín produkujúcich najmenej 55 percent emisií skleníkových plynov. Pred Čínou dohodu podľa agentúry Reuters ratifikovalo 23 krajín, ktorých súhrnný podiel na emisiách však činí len zhruba 1,1 percenta.
Skupina G20 je zodpovedná za zhruba 80 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Na Čínu pripadá viac ako pätina emisií, na Spojené štáty takmer 18 percent a na Rusko 7,5 percenta, píše agentúra Reuters.
Kritika dohody
Zatiaľ čo väčšina štátnikov považuje dokument za silný, kritici mu vyčítajú napríklad to, že nestanovuje pevné a záväzné termíny pre obmedzovanie emisií. Niektorí vedci tvrdia, že sľúbené záväzky jednotlivých krajín ku spomínanému teplotnému cieľu nepostačia.
Na rozdiel od Číny navyše parížsku dohodu za Spojené štáty prijala iba Obamova vláda a nie je jasné, či to stačí na jej právnu záväznosť, ktorá je podstatou pojmu „ratifikácia“.
Republikáni, ktorí ovládajú Kongres, právnu záväznosť vládneho podpisu odmietajú a hovoria, že dohoda, ak má pre USA platiť, musí mať súhlas Senátu, uvádza agentúra Reuters. Ten nikdy žiadnu medzinárodnú klimatickú dohodu neprijal. Od dohody, ktorú podpísala iba Obamova vláda, by tak kedykoľvek mohla budúca americká administratíva odstúpiť.
Podľa agentúry AP dohoda ratifikáciu v Senáte nepotrebuje. Obamova vláda ju totiž neoznačila za oficiálnu medzinárodnú dohodu.