„Po zrelom uvážení a vzývaní božskej pomoci aj po porade s mnohými našimi bratmi, potvrdzujeme a prehlasujeme blahoslavenú Matku Terezu z Kalkaty za svätú a zapisujeme ju do zoznamu svätých,“ vyhlásil pápež, čím formálne dokončil proces svätorečenia.
Ešte než pápež čítanie textu o vyhlásení svätosti dokončil, pútnici na slnkom zaliatom námestí prepukli v jasot. Svätorečenie Matky Terezy bolo jedným z najrýchlejších v histórii katolíckej cirkvi.
„Svoje srdce dala svetu,“ vyhlásila pútnička Charlotte Sambaová, ktorá na ceremóniu prišla z Gabonu. Pripomenula tiež jej súcit, odpustenie a prácu pre chudobných. Medzi návštevníkmi bolo aj 1 500 bezdomovcov.
Svätorečenie sledovali aj ľudia, ktorí sa do Vatikánu nevydali. Niekoľko stoviek sa zhromaždilo napríklad v sídle Misionárok milosrdenstva v Kalkate. Ľudia tam svätorečenie Matky Terezy privítali potleskom. Tamojší hrob novej svätice zdobila jedna sviečka, kvety a drobná fotografia.
Vatikán svätorečenie organizoval v tieni obáv z možného teroristického útoku, lebo v posledných mesiacoch teroristi hlásiaci sa k radikálnemu hnutiu Islamský štát udreli vo Francúzsku, v Belgicku či v Nemecku. Na bezpečnosť očakávaných zhruba 100 000 pútnikov dohliadalo asi 3 000 policajtov, nad Vatikánom úrady uzavreli vzdušný priestor.

Matka Tereza, ku ktorej patril večný úsmev rovnako neodmysliteľne ako modrobiele sárí, sa šesť rokov po smrti stala jednou z najrýchlejšie blahorečených v histórii. Za blahoslavenú ju vyhlásil Ján Pavol II. v októbri 2003 vo Vatikáne za účasti viac ako 150 000 ľudí, medzi ktorými boli katolíci aj moslimovia.
Zázrak nutný k blahorečeniu sa podľa cirkvi stal 5. septembra 1998, presne rok po smrti rehoľníčky, v kláštore pri bangladéšskych hraniciach, kde s veľkým nádorom v bruchu prišla Indka Monika Besraová. Vatikán uznal, že nádor zmizol po tom, čo sa mníšky modlili k Matke Tereze.
Druhý zázrak, ktorý cestu ku svätorečenia otvoril, Vatikán oznámil vlani 18. decembra. Zázrak spočíval v neobjasnenom uzdravení muža v Brazílii, ktorý bol v kóme z dôvodu niekoľkých abscesov na mozgu. Podľa katolíckej cirkvi pomohla modlitba jeho manželky k Matke Tereze.
Anjel z Kalkaty
Matka Tereza, prezývaná tiež ako „Anjel z Kalkaty“, bola činorodá, praktická a plne oddaná svojej veci, ktorou bolo služba Kristovi. Aj keď nemala osobný majetok ani politickú funkciu, patrila k najmocnejším ženám minulého storočia a stala sa legendou už za svojho života.

Matka Tereza, pôvodným menom Agnes Gonxha Bojaxhiuová, sa narodila v roku 1910 v albánskej rodine v dnešnom Macedónsku. Po štúdiu na Londýnskej škole hospodárskych a politických vied vstúpila v roku 1928 do írskeho rádu loretánskych sestier v Dubline. Meno Tereza (po svätej Tereze z Lisieux) prijala v roku 1929 pri rehoľnom sľube na noviciáte v indickom Dardželingu a ďalších 17 rokov vyučovala na strednej škole St. Mary 's High School v Kalkate.
K nápadu založiť rád priviedlo Matku Terezu božie vnuknutie vo vlaku. Keď v roku 1948 s povolením Vatikánu opúšťala loretánsky rehoľný dom a vydala sa za chudobou do slumov, jej jediným majetkom boli tri biele sárí s modrými pruhmi a pár rupií.
V indickej Kalkate založila rehoľný rád Kongregácia misionárok lásky, starajúci sa o chudobných a umierajúcich. Za jej prácu jej v roku 1979 udelili Nobelovu cenu za mier.
Kritici Matke Tereze vyčítali, že je katolíckou fundamentalistkou, pretože umierajúcim odmietala podávať lieky na utíšenie bolesti a zbrojila proti rozvodom a potratom. Tie označovala za najväčšiu hrozbu pre pokoj vo svete. Kritici jej vyčítali tiež ochotu prijímať peňažné dary od diktátorov, ako napríklad od haitského diktátora Jeana-Clauda Duvaliera.
Keď 5. septembra 1997 Matka Tereza zomrela, vypravila jej Indie štátny pohreb.
Najviac uctievaná je Matka Tereza zrejme naďalej v Indii a najmä v Kalkate. Aj v súčasnosti má jej rehoľa približne 4 500 členiek a je zastúpená v 133 krajinách.