Zaorálek: Na Turecko máme nároky. Lebo je náš partner

"Pre Európsku úniu je zásadnou otázkou, čo sa v Turecku stane. Únia musí dodržiavať svoje pravidlá a Ankara zase, tak povediac, sleduje svoje záujmy. Nevidím v tom však až také veľké rozdiely,“ povedal pre Pravdu šéf českej diplomacie Lubomír Zaorálek.

05.09.2016 14:00
Lubomír Zaorálek Foto: ,
Lubomír Zaorálek.
debata (4)

Rozhovor s ním vznikol na Gymnichu, stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín únie v Bratislave v rámci slovenského predsedníctva Rady EÚ.

Kam pohla vzťahy s Ankarou schôdzka šéfov diplomacie štátov EÚ s tureckým ministrom pre vzťahy s úniou Ömerom Çelikom?
Bolo to užitočné stretnutie. Išlo o veľmi efektívnu diskusiu, ktorú nesmierne potrebujeme. Na strane Ankary viditeľne prevláda pocit, že Európa úplne nevníma vážnosť toho, čo sa v Turecku stalo. Že puč bol udalosťou, ktorá otriasla verejnosťou aj politikmi. Minister Çelik nám hovoril aj o svojom osobnom príbehu. Ako prevrat náhle prišiel a že puč mohol rozmetať celý systém vlády. Hovoril o tom, aké brutálne úmysly dianie sprevádzali, že sú dôkazy o úmysle zabiť prezidenta. V Turecku existuje pocit, že to, ako udalosti opisuje Európa, sa líši od toho, čo sa v skutočnosti stalo. Minister tvrdí, že vina tých, čo sa zúčastnili na puči, je nesporná.

Môže sa však EÚ len tak prizerať reakcii na puč, pokračujúcim čistkám?
Bolo to súčasťou debaty. Pýtali sme sa na veci, ktoré sa nám zdajú nevierohodné s tým, že reakcia Turecka zachádza príliš ďaleko.

Aj zatýkanie novinárov.
Presne tak. Na tieto otázky sme dostali odpovede aj v podobe opisu rôznych situácií, ktoré sa týkali médií, a toho, ako sa pred pučom prejavovalo hnutie Fethullaha Gülena. Minister tvrdí, že novinári si odovzdávali správy o prevrate a Ankara dnes dáva dohromady dôkazy, ako to fungovalo. Turecký výklad je taký, že tí, čo sa nám zdajú nevinní, až takí nevinní nie sú. Çelik odmietol opustiť ministerstvo počas puču, ale hovoril nám, že k nemu do úradu prišli ľudia, ktorí mu povedali, že už nie je minister. Takže nešlo o nejakú paranoju, ale prevrat bol podľa neho pripravený a pučisti vytvorili štruktúry na prevzatie moci. Povedal, že pri prevrate stratil troch najlepších priateľov. Çelik sa nám snažil dokázať, že Turecko vyšetruje podozrivých a z našej vzdialenosti vinu niektorých len ťažko môžeme vidieť.

Napríklad Rakúsko v súvislosti s dianím v Turecku už vyhlásilo, že by EÚ mala zastaviť prístupové rokovania s Ankarou. Rokovali ste o tom?
Nie je čas na podobné vyhlásenia. Azda sa zhodneme v tom, že situácia v Turecku je veľmi krehká a neistá. Sme svedkami náročného vývoja. Musíme si želať, aby to neviedlo k ďalším turbulenciám. Vojenský puč je veľmi ťažké vôbec priblížiť našim predstavám a európskym pravidlám. Ani sme si azda nemysleli, že niečo také budeme musieť riešiť v krajine ako Turecko, ktoré je aj členom NATO. Je to otrasná skutočnosť. Nie je pre Turecko jednoduché, aby sa z nej dostalo. Pozícia EÚ je skôr taká, že ponúkame pomoc. Sme kritickí, ale nie preto, že chceme niekoho usvedčiť, že nám klame. Ale preto, že Turecko je krajina, ktorá ašpiruje na členstvo v únii. Je to štát, s ktorým nás spájajú konkrétne veci od zahraničnej politiky a boja s terorizmom až po ekonomiku. Pre EÚ je zásadnou otázkou, čo sa v Turecku stane. Aj naše kritické otázky smerom k Ankare spočívajú v tom, že sa pýtame, do akej miery s ňou môžeme počítať pri budovaní určitého spoločenstva.

Vo vzťahoch s Tureckom je na stole aj otázka bezvízového styku, ktorá sa týka migračnej dohody. Riešili ju ministri?
Nestretli sme sa kvôli tomu, aby sme ju vyriešili. A nemeníme naše pozície. Zreteľne hovoríme, že Turecko nie je bežným partnerom. Dokonca aj nároky, ktoré naň máme, vyplývajú z toho, akým spôsobom a ako úzko sme spolupracovali. Keď to chceme ešte prehĺbiť, musíme žiadať dodržiavanie pravidiel. Pre krajinu, ktorú postihol vojenský puč, to nie je jednoduché. Asi sme sa zhodli s ministrom Çelikom, že je potrebné ešte viac diskutovať a detailnejšie chápať, čo sa deje v Turecku. Chceme tomu lepšie porozumieť. Minister nám hovorí o dôkazoch, ktoré majú, na základe ktorých Ankara obhajuje svoje kroky. Z našej strany zase zazneli obavy, nakoľko je to v rámci právneho štátu. Pýtali sme sa aj na osudy sudcov a prokurátorov.

Vidíte možnosť nájdenia kompromisu, čo sa týka udelenia bezvízového styku Turecku? Lebo Ankara nejde zmeniť protiteroristický zákon, proti ktorému má EÚ výhrady.
Občas zaznievajú silné vyhlásenia, ktoré sú často určené vnútornému publiku v krajinách, z ktorých ich počujeme. EÚ musí dodržiavať svoje pravidlá a Turecko zase, takpovediac, sleduje svoje záujmy. Nevidím v tom však až také veľké rozdiely. Príkladom je aj migrácia. Máme v nej záujmy, ktoré sú si blízke. Turecko nechce byť pre migrantov prestupnou krajinou. Chce riešenie. V našich vzťahoch sa vytvoril dojem, že jeden vydiera druhého, že ide o akýsi obchod. Je to dosť nešťastné. Je to však dané aj hraním rôznych vnútropolitických hier. V skutočnosti máme podobné záujmy.

Dodrží Turecko migračnú dohodu?
Nemôžem za niekoho hovoriť. Pre mňa je podstatné, že Turecko momentálne plní to, čo má, a že sú dobré dôvody na to, aby dohodu dodržiavalo aj do budúcnosti.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Turecko #Lubomír Zaorálek