Od začiatku roka tam prišlo vyše stotisíc ľudí. V Stredomorí zahynulo od začiatku roka vyše 3 100 ľudí, ich počet sa blíži k počtu obetí za celý minulý rok.
Ako bude Európa reagovať? Vzájomná pomoc vo forme prerozdelenia žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka do iných štátov EÚ akosi nefunguje. Rok po tom, čo bol zavedený dočasný systém kvót, bol do jednotlivých štátov EÚ prerozdelený len zlomok z plánovaného počtu ľudí.
Kým plán predpokladal, že počas dvoch rokov bude takto premiestnených 160-tisíc ľudí, po roku našlo nové ubytovanie v inej krajine len približne päťtisíc ľudí. Z Talianska odišlo vyše tisíc, z Grécka takmer 3 500.
Európska komisia aj v tejto súvislosti vyzvala členské štáty, aby svoje záväzky na pomoc Taliansku a Grécku plnili. Listom ich na to v júli vyzýval aj komisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos. Najviac ich zatiaľ prijalo Francúzsko – takmer 1 500 ľudí z Grécka.
V Grécku zatiaľ zostáva približne 57-tisíc ľudí, ktorí tam uviazli po dohode s Tureckom. Na základe dohody mali novoprichádzajúcich dopraviť späť do Turecka, tam zatiaľ vrátili takmer päťsto z vyše 16-tisíc ľudí, ktorí odvtedy prišli.
Utečenecké tábory na ostrovoch, kde prichádzajú, sú preplnené, nespokojní sú aj niektorí miestni obyvatelia. Utečenci nevedia, čo s nimi bude. „Mnohí sú veľmi deprimovaní. Videl som veľa ľudí plakať. Sú tu ako v exile, nič viac. Väzni Európy,“ povedal pre Guardian Methkal Khalawi, Sýrčan, ktorý tiež uviazol na gréckom ostrove Chios.
Slovensko, ktoré v tomto polroku predsedá Rade Európskej únie, teda bude túto otázku otvárať aj na ministerských rokovaniach, systém kvót odmieta a napadlo na Súdnom dvore EÚ. Tému migrácie ako jednu z priorít chce slovenský premiér otvoriť aj na budúcotýždňovom summite v Bratislave. Migrácia sa stala pre štáty EÚ citlivou témou. Na Balkáne sa vlani stavali proti utečencom ploty a tento trend pokračuje. Vysoký múr najnovšie avizujú vo francúzskom Calais.
Približne kilometer dlhý a štyri metre vysoký múr má ochrániť kamióny smerujúce do Veľkej Británie od Džungle – neformálneho utečeneckého tábora, kde už žije približne deväťtisíc ľudí. Stavbu plota, ktorý niektoré médiá už pomenovali Veľký calaiský múr, bude financovať Londýn.
„Tento veľký nový múr začneme stavať čoskoro. Už sme spravili plot, teraz urobíme múr,“ potvrdil pre BBC britský štátny tajomník Robert Goodwill. Koľko bude stavba stáť, odmietol zverejniť. Niektoré médiá však špekulujú, že vyjde približne na 1,9 milióna libier (2,27 milióna eur).
Na téme migrácie sa zároveň živia populisti. V Maďarsku vláda vyhlásila referendum o kvótach na prerozdelenie utečencov a spustila antiimigračnú kampaň. V Nemecku podobne ako v ďalších štátoch obavy ľudí zneužíva protieurópska populistická Alternatíva pre Nemecko, ktorá v nedeľu bodovala v krajinských voľbách v Meklenbursku-Prednom Pomoransku. Vládna Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelárky Angely Merkelovej vo voľbách utrpela porážku a skončila až za populistami.
Merkelová však odmieta meniť kurz a používať populistickú rétoriku. „Pretože, milé kolegyne a milí kolegovia, keď aj my začneme vyhrocovať naše vyjadrenia, posilníme len tých, ktorí to vždy povedia ešte jednoduchšie a jasnejšie,“ povedala v stredu v nemeckom parlamente. Pripustila však, že treba brať vážne obavy ľudí, či už sú odôvodnené, alebo nie.
Merkelovú za jej politiku otvorených dverí voči migrantom, keď vlani prišlo do Nemecka približne milión ľudí, kritizuje aj šéf sesterskej strany Kresťanskosociálnej únie (CSU) Horst Seehofer. Podľa Merkelovej však Nemecko dosiahlo výrazný pokrok pri riešení migračnej krízy a situácia v krajine je oveľa lepšia ako pred rokom. „Ale ešte zostáva toho veľa, čo musíme urobiť,“ povedala Merkelová.
Za jeden z problémov považuje práve nedostatočné vracanie migrantov, ktorí nemajú nárok na azyl, do krajín ich pôvodu. „Ľudia od nás oprávnene očakávajú, že pomôžeme tým, čo pomoc potrebujú, ale tiež očakávajú, že tým, čo nemajú právo zostať, povieme – musíte našu krajinu opustiť,“ dodala.
Európska komisia má zatiaľ plán, že do konca roka sa situácia natoľko upokojí, že bude naplno obnovený schengenský priestor bez hraníc. Dočasné kontroly na hraniciach totiž vlani pri migračnej kríze zaviedli viaceré štáty. Podobne by mali opäť naplno začať platiť tzv. dublinské pravidlá, teda že utečenci musia podať žiadosť o azyl v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpia a tam budú aj z iných štátov vracaní.
Už teraz napríklad Maďarsko odmieta preberať takýchto utečencov z Rakúska. Vysvetľuje to tým, že väčšina z nich pred vstupom do Maďarska bola v inom štáte EÚ, napríklad v Grécku alebo Taliansku. Rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka však v stredu Budapešti pohrozil žalobou. „Štáty či skupiny štátov, ktoré sústavne porušujú zákon, musia počítať s právnymi následkami,“ vyhlásil pre rakúsky rozhlas.