Existuje viacero prípadov, keď slušní ľudia museli krútiť hlavou, keď počuli, čo vplyvní politickí predstavitelia dostali zo svojich úst.
Sýrska kanonáda
O jeden z najväčších škandálov na Blízkom východe sa postaral sýrsky minister obrany Mustafa Tlass. Mimochodom, generál, ktorý si pochvaľoval kanibalizmus počas piatej arabsko-izraelskej vojny. Povedal, že vyznamenal vojaka, ktorý sekerou zabil židovských zajatcov a z jednej odťatej hlavy zjedol krk.
V roku 1999 Tlass spustil slovnú kanonádu proti palestínskemu predákovi Jásirovi Arafatovi. Prekážalo mu, že v mierovom procese, na ktorý dohliadali USA, spravil ústupky voči Izraelu. „Syn 60-tisíc kuriev, mal by si povedať Bielemu domu, že Jeruzalem je hlavné mesto palestínskeho štátu, ale namiesto toho si ticho ako myš a nepovieš jediné slovo v prospech Palestíny alebo Jeruzalema,“ rozohnil sa Sýrčan, ktorý viedol rezort obrany od roku 1972 až do roku 2004.
Tlass použil nielen drsný vulgarizmus, zlosť si vylial ešte ďalej: „Rozdiel medzi Jásirom Arafatom a striptérkou spočíva v tom, že zakaždým, keď tanečnica zhadzuje zo seba oblečenie, odhaľuje krásu, ale vždy, keď sa vyzlieka on, vyzerá odpornejšie,“ vyhlásil v spojitosti s postupnými ústupkami palestínskeho lídra. Palestínčania vyšli demonštrovať do ulíc, ich vedenie žiadalo demisiu Tlassa, ale nebolo im to nič platné.
Rozdiel medzi Jásirom Arafatom a striptérkou spočíva v tom, že zakaždým, keď tanečnica zhadzuje zo seba oblečenie, odhaľuje krásu, ale vždy, keď sa vyzlieka on, vyzerá odpornejšie.Mustafa Tlass, bývalý sýrsky minister obrany o niekdajšom palestínskom lídrovi
„Klamár Netanjahu“
Nicolas Sarkozy mal síce ako francúzsky prezident povesť proizraelského štátnika, ktorý mal navyše starého otca Žida, ale toto išlo úplne bokom, keď sa sťažoval na izraelského premiéra. Šéf Elyzejského paláca netušil, že sú zapnuté mikrofóny, keď v rokovacej sále na summite krajín G20 prehodil pár slov s americkým prezidentom Barackom Obamom. „Nemôžem zniesť Netanjahua, je to klamár,“ hundral Sarkozy. Obama, tiež netušiaci, že ich vety sú nahrávané, mu dal v podstate za pravdu: „Zrejme si z neho znechutený, lenže ja mám do činenia s ním častejšie ako ty.“
Kancelária Netanjahua odmietla komentovať uniknuté slová, ozval sa však vicepremiér Silvan Šalom, ktorý ich zľahčil: „Každý hovorieva o každom. Niekedy dokonca dobrí kamaráti povedia veci o inom,“ poznamenal s tým, že podstatná je úroveň dobrých medzištátnych vzťahov.
Nepozornosť pred zapnutými mikrofónmi zažil aj uruguajský prezident José Mujica. Stalo sa mu to pred tlačovkou, keď debatoval s jedným podriadeným. „Táto stará babizňa je dokonca horšia ako ten škuľavý chlap,“ povedal, ale technika nezachytila, koho myslel. Všetkým však bolo jasné, o kom hovoril – o argentínskej prezidentke Cristine Fernándezovej de Kirchnerovej a jej zosnulom manželovi Nestorovi, po ktorom prevzala funkciu hlavy štátu (Kirchner mal problém s jedným okom, preto zmienka o škúlení).
Argentína poslala do Uruguaja ostrú diplomatickú nótu. Mujica tvrdil, že nehovoril o nich dvoch. Nevedel však nikdy vysvetliť, komu boli určené jeho tvrdé slová.
Terč Bush a Clintonová
Hugo Chávez bol ako prezident Venezuely takpovediac na nože s Bielym domom, pritom presvedčený, že americká vláda by ho najradšej videla zabitého. Ľavičiar s maniermi komunistu penil na pôde Valného zhromaždenia OSN.
Najprv vytiahol knihu o „americkom imperializme,“ ktorý označil za najväčšiu hrozbu pre svet, a potom sa ešte viac rozohnil: „Včera sem prišiel diabol. Presne sem. A síra tu smrdí ešte aj dnes,“ povedal a prežehnal sa, pričom ruky spojil ako pri modlitbe. "Včera, dámy a páni, za týmto rečníckym pultom bol prezident Spojených štátov, o ktorom som sa zmienil ako o diablovi. Sem prišiel.
Rozprával, ako keby mu patril svet. Ako majiteľ sveta," pokračoval Chávez. Adresátom bol George Bush, ktorý rečnil deň pred ním. Pri inej príležitosti ho zase nazval somárom.
Aj Bush bol schopný použiť nadávku. Podobne ako niektorí politici doplatil na „zradu“ zapnutých mikrofónov. Keď prvý raz kandidoval za prezidenta, pred prejavom v štáte Illinois upozornil neskoršieho viceprezidenta Dicka Cheneyho na jedného novinára v publiku: „Tam je najväčší kretén z New Yorku.“ Išlo o redaktora Adama Clymera, ktorý Busha kritizoval v denníku New York Times.
Boris Johnson ako starosta Londýna (teraz je šéf britskej diplomacie) tiež vie niekedy „perliť“. Keď napísal jeden zo svojich mnohých textov do novín Telegraph, vzal si na mušku Hillary Clintonovú, v tom čase senátorku: „Má odfarbené svetlé vlasy a našpúlené pery, má uprený pohľad modrých očí. Ako sadistická zdravotná sestra v psychiatrickej nemocnici.“ Johnson sa neskôr bránil, že tieto slová nemožno brať vážne.
„Uletený“ Berlusconi
Silvio Berlusconi mal opletačky nielen s podozreniami, že si užíval sex s platenými ženami, ale narobil rozruch aj svojimi výrokmi. Ako premiér či už doma v Taliansku, kde neváhal označiť za členov červenej mafie sudcov, ktorí sa zaoberali jeho podnikateľskými kauzami, alebo aj v zahraničí. Na pôde Európskeho parlamentu nezvládol reakciu na kritiku nemeckého europoslanca Martina Schulza.
Berlusconi v ňom videl hitlerovskú minulosť napriek tomu, že Schulz je silný ľavicový obhajca ľudských práv. „Viem, že jeden pán v Taliansku nakrúca film o koncentračných táboroch. Mal by som vás navrhnúť za kápa, boli by ste perfektný,“ oboril sa na Nemca v čase, keď Taliansko prevzalo funkciu predsedajúcej krajiny v Rade EÚ.
Vláda v Berlíne sa veľmi nahnevala. Do sídla nemeckého kancelára si predvolali talianskeho veľvyslanca, aby objasnil slová predsedu vlády. Bol to dôkaz veľkého pobúrenia, pretože pri roztržke sa ambasádor tradične zavolá na ministerstvo zahraničných vecí. Berlusconi sa bránil, že to bol žart. Ospravedlnil sa síce, ale neodpustil si poznámku, že ho zle pochopili.