Na túto otázku hľadal odpovede nemecký denník Der Spiegel. Kým ešte v júni viedla v prieskumoch bývalá ministerka zahraničných vecí nad kontroverzným Trumpom o jedenásť percentuálnych bodov, v posledných týždňoch sa tento rozdiel zásadným spôsobom scvrkáva.
Miernou favoritkou stále ostáva bývalá prvá dáma, ktorá si udržiava malý náskok v takzvaných swing states, teda v štátoch, ktoré sú dlhodobo približne rovnomerne rozdelené medzi podporovateľov republikánov a demokratov. Medzi tieto štáty patria, okrem iných, Virgínia, Pensylvánia a Florida.
Napriek tomu existujú podľa nemeckého denníka tri faktory, ktoré môžu zabrániť Hillary stať sa prvou ženou v Bielom dome v dejinách USA.
V prvom rade Spiegel upozorňuje na to, že štýl jej kampane pripomína 90. roky minulého storočia. Investuje veľa peňazí do najdôležitejších štátov, v ktorých má aj nadbytok pomocného personálu. Napríklad na Floride má kandidátka demokratickej strany 50 kancelárii, kým Trump iba jednu. Napriek tomu dosahuje ich popularita v prieskumoch zhruba rovnaké čísla.
Druhým, dá sa povedať paradoxným, dôvodom Clintonovej možného neúspechu sú jej znalosti. Rodáčka z Chicaga nevynechá jedinú príležitosť, aby sa vyjadrila k otázke zahraničnej, ale aj domácej politiky. Zdá sa však, že práve táto odbornosť sa míňa účinku. Trumpova neznalosť základných politických reálií a neschopnosť zodpovedať otázky novinárov mu prináša politické body.
Dva mesiace pred voľbami podľa portálu FiveThirtyEight.com asi 20 percent Američanov stále nevie, komu v novembri dá svoj hlas. Toto číslo je trikrát väčšie ako v rovnakom časovom predstihu pred voľbami v roku 2012. To považuje nemecký denník za tretí dôležitý činiteľ, pretože v dôsledku toho rastie význam predvolebných televíznych debát. V nich sú oveľa vyššie nároky kladené na Hillary, keďže s nimi má podstatne väčšie skúsenosti ako excentrický miliardár.