"Bezpečnosť je v EÚ novým populárnym slovom, preto sa niečo na tomto fronte udeje a príde k tomu čoskoro,“ reagoval pre Pravdu Kacper Rekawek, analytik z Globsec Policy Institute. "Bude to však ošemetné. Viac integrácie v bezpečnosti a obrane je v protiklade k plánom mať lepšiu Európu, ale nie viac Európy. Nepredpokladám teda, že budeme svedkami veľkých paktov, ale k niečomu dôjde,“ tvrdí Rekawek.
Podľa dokumentu, ktorý zverejnila spravodajská stránka Politico.eu, sa na summite bude o bezpečnosti hovoriť vo viacerých dimenziách. "Ľudí znepokojuje to, čo vnímajú ako nedostatok kontroly a obavy spojené s migráciou, terorizmom a globalizáciou. Nevyhnutnosť riešiť tieto otázky je prioritou pre nasledujúce mesiace,“ uvádza dokument, ktorý podľa Politico.eu pripravil stály predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý summit v Bratislave povedie.
Politici a diplomati v súvislosti so summitom hovoria o vonkajšej aj vnútornej bezpečnosti, ale aj o ekonomickej či sociálnej bezpečnosti. Európski diplomati prízvukujú, že je potrebné dosiahnuť, aby ľudia cítili, že únia je lepšie pripravená zvládnuť výzvy ako migrácia, terorizmus či globalizácia. Pre Svena Biscopa z Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy Egmont sú to výzvy, ktorým čelia všetci. "A zároveň nikto z nás nemá dostatok prostriedkov na to, aby ich zvládol sám. Preto sa v tejto oblasti dá tlačiť na spoluprácu. Aj keby nemalo ísť o všetkých 27 krajín,“ uviedol pre Pravdu Biscop.
EÚ chce lepšie chrániť svoje hranice, znížiť počet nelegálnych migrantov a zabrániť chaosu, ktorý minulý rok priniesla utečenecká kríza. Chce vytvoriť systém, na základe ktorého bude vedieť, kto na územie vstupuje, a do konca roka má pobrežná a pohraničná stráž dosiahnuť svoju plnú kapacitu. Expert na EÚ Alexander Apostolides z Európskej univerzity na Cypre od summitu príliš veľa neočakáva.
Aj on však pripomína, že bezpečnosťou sa musíme zaoberať, ale tá má mnoho podôb. Cyprus napríklad príliš netrápia migranti či otázka terorizmu. "Osem rokov však riešime ekonomickú krízu a stále nevidím jednoznačnú politiku, ktorá by nás z tejto situácie dostala,“ uviedol pre Pravdu Apostolides. "Bankový sektor je stále veľmi otrasený. Väčšie štáty si upravujú fiškálne pravidlá. A ani nie aj jasné, ako si krajiny budú chcieť chrániť svoje záujmy po brexite,“ vysvetľuje expert.
Všetky témy summitu v Bratislave, teda vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, migrácia aj ekonomika, zároveň významne súvisia s tým, ako verejnosť úniu vníma. Brexit a nárast popularity euroskeptických strán v mnohých členských štátoch je varovný moment pre úniu. Lídri by sa v Bratislave radi vyhli veľkej debate o zásadných zmenách v únii. Krajiny ako Poľsko či Maďarsko však hovoria o hlbokých politických a ekonomických reformách. Z Varšavy a Budapešti dokonca znie, že by chceli otvárať zmluvy, na základe ktorých EÚ funguje.
"Summit v Bratislave má ambíciu ukázať, že vieme dosiahnuť jednotu. Preto lídri EÚ hľadajú to, čo krajiny stále spája, aby ukázali, že nie sme rozdelení. Konfliktné návrhy na reformu EÚ však nie sú v súlade s závermi, ktoré chce summit dosiahnuť,“ reagoval pre Pravdu Tomasz Grosse, profesor európskych štúdií na Varšavskej univerzite.