Podľa agentúry AFP sa tiež Putin môže v pokoji pripravovať na zisk štvrtého prezidentského mandátu v roku 2018. Nepríjemnosťou pre Kremeľ je však slabá účasť – 47,8 percenta oproti 60 percentám pri predchádzajúcich voľbách v roku 2011.
Predsedníčka volebnej komisie Ella Pamfilovová neočakáva, že by nespočítané hlasy doterajšie výsledky výrazne zmenili. Spresnila, že 203 mandátov najskôr dostane Jednotné Rusko z jednomandátových obvodov a ďalších 140 miest v Štátnej dume získa z obvodov, kde sa volilo podľa pomerného systému.
Celkom Jednotné Rusko získalo podľa skoršieho vyhlásenia volebnej komisie po sčítaní asi 90 percent hlasov absolútnu väčšinu 54,3 percenta hlasov.
Na ďalších miestach sú tesne za sebou Komunistická strana Ruskej federácie (13,5 percenta hlasov a 42 mandátov) a nacionalistická Liberálnodemokratická strana (13,3 percenta hlasov a 39 mandátov). Spravodlivé Rusko, ktoré je ľavicovým spojencom Kremľa, má 6,2 percenta a 23 mandátov. Všetky tieto tri strany podľa AFP spravidla hlasujú zhodne s Jednotným Ruskom.
Liberálne a sociálno-demokratické opozičné formácie nezískali podľa volebnej komisie potrebný počet hlasov na vstup do Štátnej dumy.
Peskov: Výsledok je vyjadrením dôvery Putinovi
Víťazstvo strany Jednotné Rusko je pôsobivým vyjadrením dôvery prezidentovi Vladimirovi Putinovi, vyhlásil v Moskve jeho hovorca Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Vzhľadom na to, že Putin sa pred časom vyjadril, že sa ešte nerozhodol, či sa v roku 2018 bude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie prezidenta Ruskej federácie, novinári sa v Kremli zaujímali, či výsledok bude mať vplyv na jeho rozhodovanie. Peskov uviedol, že sa k tomu nemôže vyjadriť. Dodal však, že „je očividné, že drvivá väčšina hlasujúcich de facto vyslovila prezidentovi podporu“. Túto podporu označil Peskov za „impozantnú“.
Začiatkom septembra Putin pred novinármi vyhlásil, že je ešte priskoro hovoriť o prezidentskej kampani pre voľby v roku 2018 a jeho účasti v nej. Povedal vtedy, že treba počkať na výsledky parlamentných volieb, „pozrieť sa na výsledok“.
„Môžeme s istotou povedať, že strana (Jednotné Rusko) dosiahla veľmi dobrý výsledok. A to aj napriek nie práve najvyššej účasť, ktorá je však aj tak významná,“ uviedol podľa AFP Putin. Pri ceste do sídla strany, ktorú pomáhal v roku 2011 vytvoriť, prezident ocenil „zvyšujúcu sa politickú vyzretosť“ ruských voličov.
Jednotné Rusko bodovalo aj na Kryme a v Sevastopole
Prokremeľská strana Jednotné Rusko a jej kandidát v Sevastopole Dmitrij Belik sú favoritmi na víťazstvo vo voľbách do Štátnej dumy na Krymskom polostrove, kde je zatiaľ sčítaných 59 percent hlasov.
Voľby do Štátnej dumy sa na Kryme v nedeľu konali po prvý raz. Do jari roku 2014 patrilo totiž toto územie pod správu Ukrajiny. Subjektom Ruskej federácie sa Krymský polostrov a Sevastopol stali na základe referenda, ktorého výsledky však vláda v Kyjeve ani Západ neuznávajú.
Agentúra RIA Novosti spresnila, že na Krymskom polostrove boli vytvorené štyri jednomandátové volebné obvody – tri na polostrove a jeden v Sevastopole.
Päťpercentný prah pre vstup do Štátnej dumy vo voľbách na Kryme prekonali štyri strany – okrem Jednotného Ruska aj Komunistická strana Ruskej federácie, Liberálnodemokratická strana a Spravodlivé Rusko. Výsledky hlasovania na Kryme tak kopírujú trend v celoštátnom meradle.
Pokiaľ ide o hlasovanie v jednomandátových obvodoch, prvé miesto zatiaľ patrí Dmitrijovi Belikovi, ktorý kandidoval za Jednotné Rusko. Na druhom mieste je Oleg Nikolajev zo Strany rastu a na treťom mieste kandidát komunistov Vladimir Komojedov.
Ukrajina vyzvala na bojkot
Agentúra Ukrinform vo svojom spravodajstve pripomenula, že ukrajinský parlament – Najvyššia rada – prijal 8. septembra uznesenie, v ktorom vyzval parlamenty celého sveta, aby neuznali voľby do Štátnej dumy na Krymskom polostrove za právoplatné.
Európsky parlament podľa Ukrinform označil voľby do Dumy na Kryme za „ďalšie cynické podkopanie územnej celistvosti Ukrajiny“ a zdôraznil, že neuzná štyroch poslancov, ktorí vzídu z hlasovania podľa väčšinového systému vo volebných obvodoch na Kryme a v Sevastopole.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko na margo ruských volieb na Kryme vyhlásil, že „tí (kandidáti), ktorých zvolia do ruskej Dumy na Kryme, si tým kupujú preukaz člena sankčného klubu“.
Ukrajinské vedenie vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo za legitímne nielen voľby do Štátnej dumy na území Krymského polostrova, ale ani zloženie samotnej novej Dumy.
Ukrinform v tejto súvislosti uviedol, že podľa politológov by sa uznanie nového ruského parlamentu, dokonca aj bez toho, aby sa brali do úvahy poslanci zvolení za Krym, mohlo interpretovať „ako formálne akceptovanie okupácie ukrajinského Krymu Ruskom“.