„Vzhľadom na porušovanie prímeria zo strany ozbrojencov z tzv. umiernenej opozície považujeme jeho jednostranné dodržiavanie zo strany sýrskej vlády za nezmyselné," cituje agentúra RIA Novosti z pondelkového vyhlásenia Sergeja Rudského z generálneho štábu ruskej armády. Prímerie medzi Damaskom a tzv. umiernenou opozíciou trvalo od pondelka minulého týždňa.
Rudskoj zároveň konštatoval, že nesplnený bol aj jeden bod zo ženevských dohôd šéfov diplomacií USA a Ruska z 9. septembra. Ide o jeden z piatich dokumentov, podľa ktorého sa mali príslušníci tzv. umiernenej opozície jasne oddeliť od teroristov z Islamského štátu a od zoskupení ako je Front an Nusrá. Stal sa však presný opak. Navyše spoločne pripravujú vojenské akcie proti vládnym jednotkám.
Vzájomnú nedôveru medzi aktérmi mierového procesu v Sýrii ešte viac prehĺbilo sobotňajšie bombardovanie základne sýrskych vládnych jednotiek v blízkosti pozícií islamských teroristov z IŠ. Pri útoku zahynulo viac ako 60 vojakov a vyše sto utrpelo zranenie. Podľa Washingtonu nálet koalície vedenej USA bol „omylom". Moskva však tomu neverí s tým, že ak by bol v pláne útok na teroristov, tak bol čas zistiť ich presnú dislokáciu. Ktosi sa však vraj účelovo ponáhľal a tragédiu pripísal „omylu", ktorý však Time už v predstihu považoval za „koniec prímeria".
Zacharíja Malahifdží zároveň nepriamo potvrdil „názorové prepojenie" opozície sýrskeho prezidenta Bašara Asada a Washingtonu, ktorý sa práve chýbajúcou humanitárnou pomocou Aleppu pokúsil „odôvodniť" utajovanie dohôd Kerry – Lavrov, ktoré bráni mimoriadnemu rokovaniu BR OSN navrhovanému Moskvou.
Z utajovanej dohody USA – Rusko o Sýrii
- Zastavenie bombardovania, ako aj všetkých vojenských pozemných operácií. Najprv na 48 hodín a následne na ďalšie rovnaké časové obdobie s tým, že by malo nasledovať trvalé dodržiavanie zastavenia paľby.
- Umožnenie dodávok humanitárnej pomoci do obkľúčených i obsadených oblastí vrátane Aleppa. Oddelenie vládnych jednotiek a ozbrojenej umiernenej opozície.
- Začiatok spoločných rusko-amerických operácií proti skupinám džihádistov. Konkrétne proti IŠ a Džebhát Fatah aš-Šám – Frontu dobytia Sýrie (bývalý Front an Nusra).
- Oddelenie tzv. umiernenej opozície od islamských teroristov pomocou rusko-amerického Spoločného výkonného centra zloženého zo zástupcov armády a spravodajských služieb USA a Ruska. Formálne má centrum vzniknúť po týždňovom dodržiavaní vyhlásenia zastavenia paľby.
- Všetky zainteresované strany v sýrskom konflikte zastavia nepriateľské kroky a začnú rozhovory o politickej budúcnosti Sýrie na základe záverov mierových konferencií známych ako Ženeva 1 a Ženeva 2.
Pravdou je, že na turecko-sýrskej hranici týždeň stáli naložené vozidlá s humanitárnou pomocou. Podľa šéfa diplomacie USA Kerryho citovaného v pondelok agentúrou Reuters sa však napokon pohli smerom na sýrske územie. „Smerujú do rôznych ôsmich i viac cieľov," tvrdil Kerry bez toho, aby potvrdil dodávku aj do východných štvrtí Aleppa. Damask však odmietol pomocnú ruku Ankary. Dôvodov má niekoľko. Najnovším je rozhodnutie Turecka rozšíriť viac na juh operáciu Štít Eufratu na území zvrchovaného štátu a bez udelenia mandátu z Damasku.
„V rámci operácie Štít Eufratu sme doteraz vyčistili od terorizmu oblasť s rozlohou 900 štvorcových kilometrov a rozširujeme ju ďalej na juh. Oblasť môže dosiahnuť až 5 000 štvorcových kilometrov," cituje turecká agentúra Anadolu z pondelkového vyhlásenia prezidenta Recepa Erdogana pred odletom na rokovanie VZ OSN v New Yorku. Na jej pôde by rád opätovne nastolil hlavne otázku tzv. bezpečnostnej zóny na severe Sýrie. Oficiálne preto, aby tam „vytlačil" islamských radikálov z tzv. Islamského štátu. V skutočnosti sa však za spomínaným úsilím skrýva snaha o paralyzovanie aktivity Kurdov, ktorí stále kontrolujú sýrske územie na hranici s Tureckom. „Ide o turecký gambit, ktorým Ankara pomáha islamistom, vraždí Kurdov a okupuje sever Sýrie," sumarizoval konanie Ankary portál Anna-news.