Angela Merkelová, o ktorej už štvrtej kandidatúre na kancelárku by za normálnych okolností nikto nepochyboval, musí kvôli prebiehajúcej kríze bojovať o svoju politickú budúcnosť.
Politické komentáre k popisu skutočnosti často používajú expresívne a nadnesené výrazy. V prípade hodnotenia tohtoročných volebných výsledkov CDU nie je však formulácia dramatického prepadu alebo historický neúspech najpresnejšia.
Fiasko v krajinských voľbách
V piatich krajinských voľbách dlhodobo najsilnejšia nemecká strana stratila dokopy takmer 28 percent hlasov. Tým ale zoznam neúspechov rozhodne nie je na konci.
V štyroch tohtoročných hlasovaniach dosiahli kresťanskí demokrati zatiaľ najhorší výsledok v danej krajine. V prípade Bádenska-Württemberska, Berlína a Porýnia-Falcka to znamená najmenšiu voličskú priazeň od vzniku spolkovej republiky v roku 1949, kým v Meklenbursku-Prednom Pomoransku ide o najslabší výsledok od znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990.
Príčinou sú utečenci
Vo všetkých piatich spolkových krajinách má volebný prepad CDÚ podľa prieskumov spoločného menovateľa, ktorým je nespokojnosť mnohých voličov s utečeneckou politikou vlády. Na slová typu „zvládneme to“, ktoré Merkelová opakovane vyslovila v súvislosti s migráciou, je už značná časť Nemcov, najmä na východe krajiny, alergická. Celý rad obyvateľov má pocit, že politici tradičných strán nevnímajú ich obavy a starosti.
Preto sa uchyľujú k AfD. Stranu, ktorá mala ešte nedávno jednociferné preferencie, utečenecká kríza katapultovala medzi zoskupenia, ktoré si veria aj na spolkovej úrovni.
Najviac voličov protestná strana odčerpala podľa prieskumov práve CDU, s ktorou si ľudia utečeneckú politiku spájajú. Napríklad v Meklenbursku-Prednom Pomoransku tento odliv podľa verejnoprávnej televízie ARD bol až 23 000 voličov.
Šéfka nemeckej vlády, ktorej osobné preferencie sú najnižšie za posledné roky, si toho je vedomá a ako politická pragmatička začala v posledných týždňoch meniť rétoriku.
Vetu „zvládneme to“ postupne vyradila zo svojho slovníka a nezdôrazňuje už toľko správnosť svojho minuloročného rozhodnutia otvoriť migrantom hranice (hoci na ňom stále trvá). Namiesto toho si postupne začala priznávať chyby v utečeneckej politike.
Uznanie chýb
Nikdy to nebolo výraznejšie ako 19. septembra, keď predstúpila pred novinárov po volebnom neúspechu svojej strany v Berlíne. Pripustila, že Nemecko vlani nebolo na príchod 1,1 milióna utečencov dostatočne pripravené.
Jej vystúpenie malo podľa nemeckých komentátorov dva ciele. V prvom rade uistiť voličov, že vníma ich obavy a je pripravená na ne reagovať, ale taktiež vyslať ústretový krok sesterskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá už mesiace kancelárku tvrdo kritizuje.
Bez jasnej podpory bavorskej strany by pritom bola cesta Merkelovej k ďalšiemu funkčnému obdobiu na čele vlády výrazne ťažšia, ak nie nemožná.
Merkelovej teraz vyhovuje, že sa ďalšie krajinské voľby uskutočnia až na jar nasledujúceho roku. Má približne pol roka na to, aby zjednotila dvojicu konzervatívnych strán a predovšetkým, aby ukázala voličom, že utečenecká a integračná politika vlády fungujú a neohrozujú pritom bezpečnosť alebo blahobyt nemeckých občanov.
Pomohlo by jej tiež, ak by v medziobdobí upriamila pozornosť aj na iné oblasti politického života, napríklad ekonomiku alebo verejné rozpočty.
Nedostatok relevantných protikandidátov
Do kariet Merkelovej hrá okrem času ešte jeden faktor – nedostatok alternatív. Šéf CSU Horst Seehofer by ako kandidát na kancelára v CDU neprešiel, ministerka obrany Ursula von der Leyenová zastávala identickú utečeneckú politiku ako Merkelová a proti ministrovi financií Wolfgangovi Schäublemu, ktorý tento rok oslávil 74 rokov, zase hovorí jeho vek.
Zdá sa, že Nemci veľa možností nevidia, ani pokiaľ ide o obsadenie postu šéfa vlády. Predsedu sociálnej demokracie Sigmara Gabriela si vo funkcii kancelára aj dnes želá trikrát menej Nemcov ako Merkelovú, ktorá už v krajine vládne takmer 11 rokov.