Severne od Damasku zase v stredu zostrelili sýrsku stíhačku a na diplomatickom fronte tiež pokračuje americko-ruská prestrelka v súvislosti s útokom na humanitárny konvoj OSN. V jej hluku pritom akosi zanikla informácia denníka The Wall Street Journal podľa ktorej ľudia z OSN vedeli o chystanom útoku na konvoj smerujúci po „ceste smrti“ známej ako Castello.
„Nálety nie sú dôvodom na zastavenie konvoja,“ reagoval podľa novín odvolávajúcich sa na vlastné zdroje predstaviteľ OSN. Po tom, čo opozícia varovala pred nebezpečenstvom. Napriek tomu vozidlá dostali zelenú. Presne podľa schváleného časového harmonogramu „v záujme včasnej dodávky humanitnej pomoci trpiacim obyvateľom Aleppa“.
Nie je to nič výnimočné
„Neexistuje žiadna pasca, v ktorej by sa ocitla situácia v Sýrii. Vojna bola a ďalej trvá,“ tvrdí aj odborník na otázky Blízkeho a Stredného východu Jevgenij Satanovskij v reakcii na špekulácie o životaschopnosti prímeria dohodnutého v Ženeve ministrami zahraničia USA a Ruska Johnom Kerrym a Sergejom Lavrovom. Satanovskij v rozhovore pre portál RIANfan ale zároveň vyjadril názor, podľa ktorého „USA od začiatku naordinovali svojim spojencom, ako aj takzvanej opozícii nedodržiavať podpísané prímerie“.
Podľa neho aj sobotňajší koaličný útok na sýrske jednotky má ďaleko od náhody. „Washington potreboval prímerie na preskupenie síl teroristov s cieľom odvrátiť ich konečnú porážku pri Aleppe, pribrzdiť úder na Idlib, nabrať druhý dych na úder proti Asadovi,“ uzavrel Satanovskij.
Ozvenu útoku na konvoj OSN, pri ktorom z 31 vozidiel bol zničených 18, počuť aj na pôde terajšieho 71. zasadnutia VZ OSN. Rusko už požiadalo o mimoriadne rokovanie BR OSN, ktorá má vyšetriť kontroverznú udalosť.
Opiera sa pritom o vlastné videozábery z bezpilotných lietadiel, ktoré až do cieľa sprevádzali vozidlá OSN. Aj zo snímok poskytnutých sýrskou protivládnou agentúrou Aleppo 24 news vyplýva, že zasiahnuté vozidlá nenesú stopy po leteckom nálete vrátane kráterov od rakiet vzduch-zem či bômb. Podľa vojenských odborníkov by dokázali vozidlá zniesť zo zemského povrchu. Vozidlá však nesú stopy po požiari.
Na konkrétne závery Rusov reaguje Washington opakovaním obvinení na adresu Damasku a Moskvy. Napríklad Ben Rhodes, bezpečnostný poradca prezidenta USA, aj v stredu opakoval pre vydanie Financial Times: „Považujeme ruskú vládu zodpovednú za letecké útoky“.
Pritom by stačilo, ak by USA zverejnili vlastné video z vysokosofistikovaných spravodajských satelitov, na ktorých by bolo jasne vidieť nielen samotný útok, ale aj prípadné krátery po explóziách. Zatiaľ ich ani iných „dôkazov“ stále niet, čo prinútilo napríklad OSN napokon konštatovať: „Nemôžeme potvrdiť skutočnosť leteckého útoku na humanitárny konvoj.“
Najnovšie aj Berlínu chýbajú dôkazy o leteckom útoku. „Vláda nemá vlastné overené informácie o tom, kto nesie zodpovednosť za to, čo sa stalo,“ citujú agentúry zo stredajšieho stanoviska Ulrike Demmerovej, hovorkyne nemeckého kabinetu.
Čoraz viac sa ozývajú aj hlasy, podľa ktorých nie je vylúčené, že incident s humanitárnym konvojom OSN mal odpútať pozornosť od nepríjemnosti spôsobenej v sobotu medzinárodnej koalícii vedenej USA. Británia aj Dánsko už priznali „omyl“ pri útoku na sýrskych vládnych vojakov, ktorý si vyžiadal viac ako 60 životov a vyše 100 zranených.
Existuje jednoduchý cieľ!
„Dohodu o prímerí v Sýrii možno zachrániť v prípade, že všetky strany spojí zatiaľ iba jednoduchý ale nesporne dôležitý cieľ – zastavenie zabíjania. Je to pravdepodobnejšie, ako sa zdá,“ napísal v denníku The New York Times Jimmy Carter, 39. prezident USA a zakladateľ fondu nesúceho jeho meno.
Podľa neho „diskusia o kľúčových otázkach, ako je napríklad rezignácia prezidenta Bašára Asada, či možné mechanizmy, ktorého by ho mohli nahradiť, musia ísť zatiaľ bokom“.
„Ak sa podarí zastaviť zabíjanie, tak Sýrčania budú môcť pracovať na obnovení stratenej dôstojnosti. Je to potrebné v rámci riešenia problémov, ktoré viedli pôvodne k vojne,“ dodal exprezident USA.